Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Kapitoly 25 - 28

25. Ľstivý, lačný Chrabromilčan 2/2

Preklad: Jimmi
Beta-read: Tersa, JSark


2. časť

---------------------------------------------------

 

"Albus--"

"Takže, Severus, ak budeš stále ignorovať očakávania, ktoré vkladám do vyučujúcich na Rokforte..."

"Musíme túto záležitosť prediskutovávať pred mojím synom?" Snape vyskočil na nohy, čierny habit okolo neho zavíril, ako keby oživený silou jeho hnevu. "Vážne si myslím, že tým najvhodnejším miestom na to, aby riaditeľ pokarhal člena svojho personálu, by bola tvoja pracovňa."

"Ach, rozhodne to musíme prediskutovať tu," odvetil Dumbledore. "Napokon, ty si ten, kto mi nesčítane krát pripomenul, že Harry si vedie lepšie, keď má viacej informácii než menej. Ty by si mu odoprel tento dosť poučný náhľad od tvojej povahy?"

"Áno, do pekla..."

"On si nemyslí, že mi prospeje viacej informácii," prerušil Harry. "Nedovolí mojím priateľom, aby mi povedali čokoľvek o minulom roku."

"No, to je špeciálny prípad a ty to vieš, Harry," hľadel na neho Dumbledore ponad svoje polmesiačikovité okuliare. "Pokiaľ ide o to, čo Severus v poslednej dobe vyviedol, stačí povedať, že to zahŕňa falšovanie jeho záznamov o dochádzke?"

Harry určite neočakával, že začuje toto. V skutočnosti sa na to ani nechytal. "No a?"

"Jeho záznamy o dochádzke na Etiku," dodal riaditeľ.

Vtedy mu svitlo. Harry sa pozrel na Snapa, ale nedokázal dlho zniesť ten temný pohľad. Obrátil hlavu, aby sa pozrel na Dumbledora, ktorý sedel v tom škaredom ružovom kresle.

"Čože, vy myslíte, že ma nezapísal ako neprítomného? Je to tak?"

"Ach, horšie než to, môj chlapče," veselým tónom povedal Dumbledore. "Samozrejme, zvitok o dochádzke sa vypisuje sám. Severus ho očaroval, aby klamal."

Z Harryho to vyrazilo dych. 

"Keby tak nebol urobil, oveľa skôr by som si uvedomil, že nechodíš na Etiku," povedal riaditeľ. "Uisťujem ťa, Harry, bol by som podnikol kroky, aby som situáciu vyriešil. Určite by si nemusel pokryť chodbu na treťom poschodí zrazenou krvou pri tomto absurdnom pokuse vyhnúť tvojmu otcovi."

"On nie je môj-" Harry prehltol, keď si spomenul na to, čo čítal, aby dostal nazad svoj kľúč od trezoru.

"Severus," povedal Dumbledore, otočil sa k druhému mužovi, ktorý pomaly klesol nazad do svojho kresla. "Možno budeš taký dobrý a vysvetlíš nám, prečo si sa správal takto netypicky. Dovoliť študentovi chodiť poza školu? V skutočnosti mu v takomto správaní napomáhať? Musím priznať, tentoraz sa ti podarilo šokovať ma."

Snape sa zamračil. "Musíte mi prenechať istú slobodu v tom, ako jednám zo svojím synom."

Riaditeľov hlas stvrdol. "Tvoje vysvetlenie, Severus."

"Harry sa mi chcel vyhnúť."

"A prečo pri Merlinovom mene si sa rozhodol, že urobíš najlepšie, keď mu to umožníš?"

Tentoraz Harrymu nevadilo byť centrom diskusie. Tiež chcel odpovede. Po celý čas ho prekvapovalo, že neskončil s trestom alebo niečím horším za to, že toľkokrát vynechal vyučovanie. A teraz sa dozvedel, že mu Snape pomáhal blicovať? To bolo nekonečne čudné.

Snape nič nepovedal.

"Severus," pobádal Dumbledore, hlas mal stále tvrdší a tvrdší. "Povedz mi to. A áno, pred Harrym."

Na to Snape vzhliadol, čierne oči sa mu leskli. "Harry potreboval čas a mňa napadlo, že najlepšie bude poskytnúť mu ho. Lepšie než sa mu ešte väčšmi odcudziť, Albus."

"Áno, chápem, ako sa to mohlo javiť tebe," pomaly prehovoril Dumbledore. "Ale to nevyjde, Severus. Jednoducho nevyjde. Vieš dokonale dobre prečo." Riaditeľ sa otočil k Harrymu. "Môj chlapče, musíš mi veriť, keď poviem, že chápem, že si zmätený. Napriek tomu to neospravedlňuje ten nehanebný spôsob, s akým zaobchádzaš s našou vecou. Ospravedlnil som ťa z Elixírov za predpokladu, že budeš samozrejme navštevovať Etiku."

Harry si zahryzol do pery. "No... nikdy som nepovedal, že tam chodiť budem. Len som vás nechal myslieť si to."

A to bolo od neho viac než len trochu slizolinské, všakže?

Harry striasol tú myšlienku. "Ale už to prasklo. Takže si to vyjasnime. Nebudem chodiť na Etiku, v poriadku?"

"Nie, samozrejme, že to nie je v poriadku," rozhodne povedal Dumbledore. "Chodiť na ten predmet sa vyžaduje od všetkých siedmakov, a v tvojom prípade neurobím žiadnu výnimku."

"Ale ja nedokážem zniesť -" Harry sa ospravedlňujúco pozrel na Snapa. "Prepáčte, dobre? Ale nedokážem to, a to, o čom sme hovorili minulú noc... to pre mňa nič nezmení."

"Chápem," vážne prehovoril Snape.

"Nezáleží na tom, či dokážeš vystáť profesora Snapa alebo nie," odvetil Dumbledore, jeho prísny hlas teraz namierený na Harryho. "Súčasťou dospievania je naučiť sa pracovať s ostatnými napriek takýmto ťažkostiam. A v mene vojnového úsilia, Harry, potrebujem, aby si urobil to, čo som žiadal."

"Etika nemôže byť taká dôležitá..:"

"Môže, a o tom sa nebudeme baviť."

Harry sa pokúsil predstaviť si hodinu so Snapom a uvedomil si, že prepadáva myšlienkam o tom, čo sa stalo ten jediný raz, kedy sa pokúsil od svojej nehody zúčastniť sa Elixírov. Dobre, to, čo sa stalo predtým, než sa jeho myseľ pokúsil znásilniť Voldemort. Ten hnev, tá zúrivosť... to, ako skončil v nadávkach a povedal Snapovi, aby si nasral na meniačik (cz: mutáček)  

Skrátka vedel, že by sa to stalo znova. Dokázal zvládnuť byť k Snapovi zdvorilý na chodbách či dokonca vo vlastnom byte toho muža, alebo dokonca tu v nemocničnom krídle, ale v akejkoľvek situácii učiteľ/žiak by sa všetky tie staré, škaredé spomienky na zlé zaobchádzanie vzopäli, aby ho zaplavili a on by znova skončil  kričaním a nadávaním, kvôli čomu by ho Hermiona nenávidela, Draco by ním pohŕdal... bol by zo seba urobil atrakciu, ako keby nestačilo byť zasraným človekom trpiacim amnéziou, ktorý kedysi čaroval v parselčine.

"Nemôžem," tupo povedal, zdvihol oči, ktoré mu pripadali mŕtve v jeho vlastnej tvári.

Snape sa predklonil v kresle, vyzeral, ako keby sa chcel zdvihnúť, ale ovládal sa. "Prisahám na Merlinov vlastný prútik, Harry, nebude to rovnaké, ako to bolo predtým. Moje vyučovanie nepochybne stále vyžaduje obrovské zlepšenie, ale už ho viacej nevyužívam ako príležitosť na ponižovanie študentov."

Ha, to tak určite. Bez ohľadu na to, že na tej jednej hodine, ktorej sa Harry zúčastnil, to vážne nerobil. "Ani na Chrabromilčanov?"

Uvedomoval si, že je jedovatý, ale nedokázal sa zastaviť. Bolo to, ako keby v jeho vnútri bolo nejaké zranenie a bolo príliš hlboké, aby sa dalo ignorovať.

"Môj vlastný syn," potichu prehovoril Snape, predklonil sa ešte viacej, "ktorého som si vybral za syna, je Chrabromilčan."

Harry sa striasol z tej náklonnosti, ktorú dokázal vycítiť v mužovom hlase. A ak ju dokázal počuť on, nedokázal si ani predstaviť, ako to znelo pre riaditeľa. "Ale nechcete, aby som bol Chrabromilčanom. Viem, že to nechcete. Spravili ste zo mňa slizolinského prefekta -"

Snape nadvihol obočie. "Myslím, že by profesorka McGonagallová musela niečo povedať, keby som sa pokúsil ustanoviť chrabromilského prefekta, Harry. Ale áno. Udelil som ti čestné miesto v Slizoline a urobil som to vedomím, že si tiež Chrabromilčan."

Harry to všetko odbil. Nebol si ani istý, prečo to vytiahol. Napokon, slizolinčania boli tými, čo robili z rivality medzi fakultami takú veľkú vec. "To nie je vami," nakoniec povedal. "V poriadku? Mohli by ste byť tým najskvelejším učiteľom a... hm, otcom, na celom svete a nebol by to žiaden rozdiel. Stále nedokážem vydržať byť s vami v triede. Nenúťte ma." Náhle si spomenul, že Snape nebol tým, s kým si mal robiť starosti. Snape ho nechával vynechávať hodiny, hoci si Harry stále nemyslel, že skutočne chápe prečo. Nie, tým, koho musel presvedčiť, bol Dumbledore.

"Vo štvrtok sa zúčastníš Etiky alebo ťa z toho predmetu vylúčim," povedal riaditeľ s pohľadom upreným rovno na neho. "Musím ti pripomínať, že len tí študenti, ktorí sú zapísaní na etiku, dostanú povolenie zložiť MLOKy?"

Sračky, sračky, sračky. "Nemôžem byť len zapísaný a nechodiť na ňu? Koniec koncov sa nevyžaduje, aby som ten predmet zvládol. Viem to. Overil som si to. Takže... len ma nechajte zapísaného na zozname. Nemôžem mať individuálne štúdium?"

Ku koncu prosil a uvedomoval si to. Tiež mu bolo jasné, že je to zbytočné.

"Nie, nemôžeš. Keď som súhlasil, že vynecháš Elixíry, Harry, bolo to čiastočne preto, že si bol v práve, keď si požadoval, aby som sa k tebe správal ako k akémukoľvek inému študentovi v podobnej situácii. Teraz nemôžeš namietať, že znova dodržiavam tú istú zásadu. Nikto v tvojom ročníku nebol z etiky ospravedlnený. Ani ty nebudeš."

"Stále by som mohol ísť so svojimi sťažnosťami do novín -"

"Ale teraz budú znieť malicherne," odvetil Dumbledore. "Teraz požaduješ špeciálne zaobchádzanie. Harry, vážne, upokoj sa, aby si dokázal uvažovať ďalej než po svoj odpor k Severusovi."

Snape sa strhol, potom zotrel z tváre všetky výrazy.

"Pozrite, ja sa snažím. Vážne snažím. Pokúšam sa ho ušetriť svojich... pokúšam sa ho šetriť a to je to jediné, čo v tomto okamihu dokážem zvládnuť. Nútiť nás dvoch byť spolu je zlý nápad, profesor Dumbledore."

"To je škoda, pretože tvojím trestom za trojnásobné vynechanie Etiky sú tri hodiny po škole s profesorom Snapom. Ale nie je potrebné sa hnevať. Bude to večer, Severus. V tvojom byte, a bez obáv pozvi Draca, ak to vyvolá lepšiu spoločenskú atmosféru."

"Ale- ale-" zavrčal Harry. "To nie je fér! Draco ma už tam dole pozýval na večeru!"

"Vážne?" Snapove nosné dierky sa rozšírili. "Porozprávam sa s ním. Povedal som mu, aby na teba netlačil."

"A tvojím trestom za falšovanie školských záznamov, Severus, bude dozor nad troma stretnutiami Dobrovoľnej asociácie. Myslím, že sa to bude celkom hodiť."

"Riaditeľ, vážne nemyslím-"

"To je ten problém."

Harrymu poklesla sánka. Určite ho nikdy nenapadlo, že začuje niekoho o Snapovi povedať, že je... no, hlúpy.

"Albus!" vyprskol Snape, jeho sinavá pokožka vyzerala choro, keď sa pod ňou objavil príval ružovej.

Dumbledore sa postavil. V tejto chvíli vyzeral menej ako starý otec a viac ako mocný čarodejník, ktorým bol. "Vezmi do úvahy dôkazy, Severus. To, že si umožnil Harrymu vyhýbať sa ti ani jednému z vás neprospelo. Budeš s ním zaobchádzať ako so svojím študentom, keď už nie ako so svojím synom a to je koniec tejto záležitosti."

"Najviac by mal potešilo jednať s ním ako so svojím synom," vybuchol Snape. "Ako sa opovažuješ naznačovať niečo iné?"

"To si ty, kto to naznačil. Nedokážem si predstaviť, že by Severus Snape, ktorého poznám, dovolil svojmu synovi vynechať niekoľkokrát hodinu bez jediného dôsledku."

"Existujú poľahčujúce okolnosti."

"To je možné," odvetil Dumbledore, keď uprene hľadel na Snapa. Pri ďalších slovách mu črty zjemneli. "Viem, že to myslíš dobre, Severus, a že Harry nie je jediný, kto tápe v neistote -"

Pri tom Harry prižmúril oči, ale nikto mu nevenoval pozornosť.

"- ale jednako, postupuješ ako čarodejník bez prútika, môj chlapče. Na konci minulého roka som povedal Harrymu, že ťa nemôže považovať za otca bez toho, aby s tebou ako s otcom jednal, dokonca aj keď je to kvôli minulosti nepríjemné. Premýšľaj o tom, Severus."

"Riaditeľ -"

Dumbledore zdvihol ruku. "Ešte jedna vec, Severus. Prijmem niekoľko dodatočných opatrení ohľadne tvojich zvitkov o dochádzke. Ak sa ich znova pokúsiš upraviť, uisťujem ťa, že sa to dozviem."

Snape sa zosunul do kresla a prikývol. Dumbledore mu prikývnutie opätoval jedným ráznym pohybom, a potom položil ruku Harrymu na plece. "Čoskoro sa uzdrav, môj chlapče."

S tým odkráčal z nemocničného krídla, jeho krikľavý habit poletoval, ako keby chcel dokázať, že Snape nie je jediný, kto vie, ako sa robí dramatický odchod.

Harry si vzdychol a zatvoril oči, myseľ mu uháňala, keď sa pokúšal rozobrať Dumbledorove slová a nájsť nejakú možnosť ako obísť podmienku dochádzky na etiku. Žiadna neexistovala. Ale možno by sa mu mohlo podariť presvedčiť Snapa, aby ignoroval jeho tri tresty.

"Viete, ako ste povedal Dracovi, aby na mňa netlačil?" Harry si odkašľal. "No... riaditeľ sa nedozvie, či som naozaj šiel trikrát dole na večeru, však?"

Snape mu venoval to najminimálnejšie pokrčenie plecami, jeho plecia sa sotva pohli. "Mám podozrenie, že sa postará, aby sa to dozvedel."

Harry na neho zazrel, tá odpoveď sa mu nepáčila a ešte menej sa mu páčil pocit, že je v pasci. "Pozrite, ak vážne máte taký záujem, aby ste si ma neodcudzili, potom si myslím, že budete len šťastný, ak ma uvoľníte zo zopár trestov..."

"Netvrdil by som, že som šťastný z hocičoho z tohto," sucho odvetil Snape.

"Viete, že som to takto nemyslel," vyprskol Harry. "Len som myslel, že ste mi dovolili vynechať vaše hodiny a vynechanie trestu nie v porovnaní s tým nič moc."

"Ani to nie je zaobchádzaním s tebou ako so synom."

Harry zazeral. "Obom nám je jasné, že ja nechcem, aby ste so mnou zaobchádzali ako so svojím synom."

"Mládež často chce veci, ktoré pre nich nie sú správne alebo dokonca prospešné. Ak sa budeš chcieť prebehnúť nahý po Veľkej sieni, mám ti tiež umožniť, aby bolo po tvojom?"

"Nie - áno," vybuchol Harry. "Ja by som niečo také hlúpe nechcel."

"Nie, samozrejme, že nie." Ten sarkazmus bol mierny, ale stále prítomný. "Ty by si sa nechcel, napríklad, zahrávať s tým, že sa necháš vyhodiť z predmetu, ktorý sa požaduje, aby si splnil svoj životný cieľ stať sa aurorom."

Harry sa zamračil. "To nie je to isté. A vy ste ten, kto mi to umožnil."

"Pretože si to chcel." Snape pokrútil hlavou. "A teraz chceš vynechať trest. Už chápem, že som mal zobrať do úvahy viac než len tvoje potreby. Namiesto toho som im umožnil zamiešať sa to mojej zodpovednosti ako tvojho otca."

"Vy nie ste v skutočnosti môj otec! Nie teraz, nie po -"

Snape zovrel päste na operadlách kresla, jeho tvár vyzerala ako tvár muža, ktorý kráča na svoju vlastnú popravu. Počkal, jeho tmavé oči upriamené na Harryho, ale potom nakoniec zachrčal jediné ostré slovo. "Áno?"

"Neviem," frustrovane povedal Harry. "Je tu... je tu niečo. Viem, že je. Klamali ste mi. Alebo ste ma zradili. Toľko viem, ale... nedokážem si spomenúť. Pokiaľ by ste mi kurva niečo konečne nechceli vysvetliť?"

"Jazyk," pokáral ho Snape.

"Ako keby na jazyku záležalo! Mám ho v riti a -"

"Jazyk!" zareval Snape. "Odteraz sa budem chovať, ako by sa otec chovať mal! Budem s tebou zaobchádzať správne, či to oceňuješ alebo nie!"

"Seriem na vás!" zavrčal Harry. "Alebo pretože viem, čo si myslíte o rešpekte, možno by to malo byť seriem na vás, pane!"

Snape sa dlho, zhlboka nadýchol a prehovoril väčšmi vyrovnaným hlasom. "To budú štyri tresty, Harry. A ty sa ich zúčastníš, o tom nepochybuj. Skončil som s tým, aby som vychádzal v ústrety tvojim prianiam zničiť všetko dobré, čo sme spoločne vybudovali."

Harry sa pretočil nabok, chrbtom k Snapovi, tak nahnevaný, že sa hnevom až triasol. Nevedel, čo urobí. S Etikou, s vyhliadkami na niekoľko večerí so Snapom, so všetkým. "Choďte preč," po chvíli zamrmlal. "Len... choďte preč."

"Neodídem. Som otec, ktorý navštevuje syna v nemocničnom krídle. Albus mal pravdu."

Harrymu sa podarilo, ale len tesne, znova mu nepovedať, aby sa dal vypchať. Zatvoril oči, nadychoval sa a vydychoval, počítal do desiatich a potom do stovky, ale nepomohlo to. Bol na konci skrátka rovnako nahnevaný ako predtým, ale keby o tom niečo povedal, asi by si vyslúžil piaty trest. A šiesty.

No, ak sa Snape chystá byť takýto, potom sa s ním Harry vôbec nebude rozprávať.

A basta.

Začul zamrmlať zaklínadlo a na chvíľu ho napadlo, že Snape musí byť na odchode; prečo by inak rušil kúzlo súkromia? Ale nie, ukončil ho, pretože tu zase pobehovala madam Pomfreyová s lyžicou v ruke. Harry ju zbadal, len čo sa znova prevrátil na chrbát.

Takmer ten liek odmietol, nech to bolo čokoľvek. Keby zostal chorý, mohol by zostať v nemocničnom krídle a vyhnúť sa Snapovi... až na to, že nemohol. Snape by ho skrátka navštevoval tu, či by to ho tu Harry chcel alebo nie.

Ako to robil práve teraz. Znova zdvihol svoju knihu a otáčal stránkami, z času na čas zaletel pohľadom k Harrymu.

Harry znova v zúfalstve zatvoril oči a pokúsil sa priať si byť na inom mieste.

Tlmený hlas prerušil jeho sústredenie. "Profesor? Harry spí?"

"Myslím, že nie, slečna Grangerová."

Harry roztvoril jedno oko, len sotva a zbadal, že je tu tiež Ron, jedna ruka prehodená okolo Hermioniných pliec. Draco sa mu ocitol vo výhľade o chvíľu neskôr.

Na to sa Harry posadil a pripravil sa. Nevedel, ako veľa vedeli o príčine, prečo je taký chorý. "Ahojte."

"Ach, Harry," prihnala sa k nemu Hermiona a chytila ho za ruku. "Cítiš sa úplne v poriadku?"

"Trochu pod psa, v skutočnosti -"

"Máš šťastie, že to nebolo horšie. Ulievacie maškrty, Harry! No tak!"

Jej hlas napovedal, že voľačo také robia druháci. Čo asi robia, domnieval sa Harry.

"Vidím, že si v dobrých rukách," Snape sa postavil. "Zajtra večer sa uvidíme na večeri v mojom byte. Draco, ty si tiež pozvaný. Dobrú noc, Harry."

Harry tuho zovrel pery a neodpovedal. So Snapom sa nerozprával.

Snape na to nič nepovedal, hoci nadvihol obočie, ako keby mu to poskytlo podnet k premýšľaniu.

Harry si vydýchol úľavou, keď bol preč, ale tá úľava nemala dlhé trvanie. "Tak toto bolo detinské," zatiahol Draco, keď prikročil bližšie.

"Drž zobák."

Draco si povzdychol. "Tiež som bol taký plný nádeje, keď otec povedal, že prídeš na večeru. Prečo si súhlasil, ak si stále taký nahnevaný?"

"To nie je večera, to je trest. Prikázal to Dumbledore."

"Napadlo mi, že som v tom kresle zazrel jeho prácu." Draco sa otočil k Hermione a rukou mávol v elegantnom geste. "Nechcela by si sa posadiť? Vyzerá aspoň pohodlne."

Hermiona pokrútila hlavou. Medzitým sa Ron dajako predral vpred, skoro pri tom odstrčil lakťom Draca z cesty. "Ako dlho budeš v nemocničnom krídle?"

"Len cez noc."

"Moji bratia -" Ron pokrútil hlavou.

"Nebola to ich chyba. To, že som ochorel, je skôr zhoda okolností. Som precitlivený na určité dávky prísad, to je všetko."

"Rozhodnúť sa uliať sa z hodiny nebola zhoda okolností, Harry," vážne prehovorila Hermiona. "Čo musíme urobiť, aby sme ťa presvedčili, že by si mal chodiť na Etiku?"

"Nič," nevrlo odvetil Harry. "Už sa jej nezbavím. Dumbledore práve pohrozil, že ma z nej vyradí, ak znova vynechám hodinu. A to by znamenalo, že nebudem môcť zložiť MLOKy. Šťastní?"

"Ach, Harry..."

"No, aspoň jedna dobrá vec z toho vzišla," povedal Ron, keď sa posadil na kraj Harryho postele. "Madam Pomfreyová ťa musela vyliečiť pre metlobal, há?"

Harrymu chvíľu trvalo, kým mu došlo, o čom hovorí. Potom pozrel na ľavú ruku a uvedomil si, že obväz, čo nosil, chýba.

"Ach," naťahoval čas. "Hm, áno. To je pravda. Ona, hm -"

Nedokázal to urobiť. Ten výraz na Ronovej tvári plný očakávania bol na neho skrátka príliš.

"Vôbec som nemal zranené zápästie," nešťastne povedal Harry, zažmurkal, keď uhol pohľadom. Ale tam bol Draco, už sedel v tom ružovom kresle. Harry sa rýchlo pozrel na druhú stranu. "Len som sa pokúšal vyvliecť z metlobalu. Prepáč."

"Pokúšal..." Ron bol chvíľu ticho. Keď prehovoril, jeho slová boli drsné. "Harry, povedal som ti, že sa nemusíš vrátiť tak skoro po tom, čo ťa zasiahla dorážačka. Ak si potreboval viacej času, len oň stačilo požiadať. Nemusel si... mi klamať."

"Nechcel som o tom hovoriť," zašepkal Harry.

"Je pochopiteľné, že budeš práve teraz zmätený, Harry," ozvala sa Hermiona, ktorá sa pohla vpred, aby ho poťapkala po ruke, presne tam, kde kedysi býval ten obväz.

"Nie som zmätený. Ja len... ja len..." Harry silno zovrel oči, toto neznášal. Ale možno doktorka Milá mala v tomto jednom pravdu. Mal by priznať svoj problém ľuďom, ktorým dôveruje.

A Harry vedel, že dokonca ani Draco si z neho nebude robiť žarty. Alebo keby robil, bolo by to oveľa neskôr, keď už by ten problém bol dávno vyriešený.

"Mám problémy s výškami. Vlastne nie z výškami. Len s lietaním vo výškach. Nepamätám si, že ma zrazili z metly, ale nejaká moja časť zrejme vie, že sa to stalo." Harry otvoril oči a pozrel sa na Rona. "To je to, čo sa mi vtedy stalo počas Kaslovovej finty. Stratil som odvahu. Ak ma chceš posadiť na lavičku, pochopím to."

Ron prižmúril oči. "Chceš, aby som ťa posadil na lavičku?"

"Nie, ale aký úžitok je zo stíhača, ktorý..."

"To sú totálne kraviny," vložil sa Draco. "Ľutovanie ti nesedí, Harry, vôbec nie. Jasne potrebuješ tréning navyše, aby si sa znova cítil vo výškach v pohode a kto je na to lepší než ďalší stíhač? Prestaneme sa tak veľa stretávať v Núdzovej miestnosti a namiesto toho pôjdeme na ihrisko a ja ťa cez to dostanem."

Znel, ako keby to bolo jednoduché. Ale na niečo zabúdal.

"Ja som v chrabromilskom tíme, Draco."

Draco sa predklonil v kresle. "Áno, ale ak si myslíš, že nechám svojho brata báť sa výšok len preto, že by mi to poskytlo výhodu v zasranom metlobalovom zápase, potom..." Jeho oči sa ešte viac roztvorili, odrážali pochybnosti. "To si si vážne o mne nemyslel, že nie?"

"Tak som to nemyslel." Harry si vzdychol. "Len si myslím, že by mi mal Ron pomôcť vrátiť moje lietanie na správnu cestu. Napokon, on je kapitánom môjho tímu. A... no, bez urážky, ale svojmu týmu by si neprospel, keby si pomáhal zlepšiť sa súperovmu stíhačovi."

"Postupoval by som správne pre vojnu! Schopnosti na metle sú dobré na viac než len metlobal -"

"Správne," povedal Harry, keď sa rozhodol. "A ja na nich budem pracovať s Ronom."

Draco sa tváril mierne pobúrene, ale Hermione sa podarilo všetko zľahčiť. "To je dokonalé, Harry. S Dracom môžeme presunúť svoj čas štúdia na tie hodiny, kedy s Ronom budete spoločne pracovať."

Harry sa usmial. "Takže potom je to dohodnuté."

"Nepredpokladám, že by niekoho napadlo opýtať sa mňa," Ron sa zaksichtil.

"Všetci vieme, že chceš pomôcť Harrymu," odvetila Hermiona.

"A ty si môj metlobalový kapitán," dodal Harry. "Ale spýtam sa, ak chceš. Chcel by si mi pomôcť prekonať môj problém s lietaním?"

Ron sa usmial. "Samozrejme, kamarát. Mal si večeru? S Hermionou zídeme do kuchýň a zoženieme ti niečo, čo máš rád."

"Hm... hamburger? S hranolkami a..."

"Pomarančovým džúsom," dodal Draco.

To znelo dobre. "Áno, s pomarančovým džúsom," zopakoval Harry.

Keď jeho priatelia odišli, Harry sa otočil k Dracovi. "Vďaka, že si sa postaral o ten obväz. Ako sa ti to podarilo?"

Draco pokrčil plecami. "Stiahol som ho hneď potom, ako ťa Severus položil na posteľ. Predpokladal som, že nechceš, aby madam Pomfreyová strkala nos do tvojho zranenia, nech to bolo čokoľvek. Hoci, keď teraz viem..."

Harryho striaslo z naznačenia, že ho Snape niesol cez celý hrad. Snape. Harryho niesol aj predtým, samozrejme... ako keď mu Voldemort napadol myseľ počas Elixírov, a vyvolal Harryho kolaps, ale toto bolo akési iné.

Možno preto, že ak sa študent zrúti na Elixíroch, je vážne na Snapovi, aby pomohol. Ale tentoraz bol Harry na chodbe, ale Snape mu stále pomohol.

Harry o tom nedokázal premýšľať.

"Ron mi pomôže s problémom s mojím lietaním," povedal Dracovi, keď si založil ruky na hrudi.

Draco naklonil hlavu nabok. "No... vieš, že by ti mohla pomôcť viac než jedna osoba."

"Áno, ale chcem, aby mi s týmto pomohol Ron." Harry nadvihol plecia. "Bez urážky."

"Ale ja chcem niečo pre teba urobiť!"

Draco znel tak mrzuto, že sa Harry uškrnul. Keď odpovedal, stlmil svoj hlas. "Už niečo robíš, spomínaš si? Robíš jedinú vec, ktorú nikto iný nebol ochotný urobiť."

Presne ako Harry vedel, že to urobí, Draco sa začal pyšne nafukovať.

"A ak chceš urobiť ešte niečo iné," dodal Harry, mysliac, že môže, "mohol by si sa porozprávať so Snapom a zistiť, či ho nedokážeš presvedčiť, aby ma uvoľnil z tých hlúpych večerných trestov..."

"Ach, nie. Ten nápad sa mi páči."

Harry od neho očakával, že také niečo povie, ale stále sa mu nepáčilo, že to počul. "Ničomu neprospejú."

"Možno prospejú."

"Nie," povedal Harry. "Je to ako tie prísady do elixírov. Musel som z niektorých mať minulý rok príliš veľa a teraz ich ledva dokážem tolerovať. Ani neviem, ako dokončím Etiku."

"Ach, Etika je úchvatná. Celý predmet je založený na príbehoch, ktoré ťa vyzývajú, aby si premýšľal o tom, čo je správne a prečo je to správne. Želám si, aby som vyrastal s otcom, ktorý by premýšľal o takýchto veciach -"

"Je čas nechať pána Pottera odpočívať," prehovorila madam Pomfreyová, keď sa prihnala k nim. "Von, von!"

"Ale ja som rodina!"

Harry sa skoro zachichotal nad tým, ako rozhorčene to Draco povedal.

"Potom by ste mali vedieť, že je chúlostivý a potrebuje odpočívať, pán Snape."

"Hej!" namietal Harry. "Ja nie som chúlostivý!"

"Nemôžem zostať ešte pár minút, len kým mu nedonesú jeho hamburger?"

"Hamburger!" Madam Pomfreyová znela pobúrene. "Zo všetkých absurdných vecí, ktoré sa dajú zjesť na podráždený žalúdok! Nie, nemôžete zostať." Otočila sa k Harrymu. "A vy ste tento večer na nemastnej, jednoduchej diéte. Môžete si dať ryžu varenú v hovädzom vývare s jablkovým pyré ako zákusok. Teraz sa rozlúčte so svojím bratom."

Ponáhľala sa k letaxu, asi aby zariadila to jedlo.

Harryho striaslo. "Ryža a jablkové pyré, fúj."

"Po tom kúsku si to zaslúžiš." Draco náhle schmatol jeho ruku a zovrel ju, tak silno, že sa Harry strhol. "Toto mi už znova nerob. Nikdy mi to už znova nerob. Vyhnúť sa otcovi nestojí za tvoj život."

Harry prehltol. Vôbec nepredpokladal, že sa bude cítiť vinne. "Nevedel som, že takto zareagujem."

"Neurob nič iné podobne absurdné." Draco ho stisol znova, ale nie tak silno. "V poriadku?"

Harry aj tak nevidel možnosť ako sa vyhnúť etike. Nie hneď. "V poriadku," zamrmlal.

"Zoberiem ťa v tom za slovo."

"Stále ste tu, pán Snape?" spýtala sa čaromedička svojím najnahnevanejším hlasom. "Povedala som von!"

Draco naposledy stisol Harryho ruku a pustil ju. S mávnutím sa madam Pomfreyovej uklonil, ako keby jej formálne oznamoval svoj odchod, ale potom sa otočil a odišiel.

"Dáte si svoju večeru a potom pôjdete spať," povedala Pomfreyová.

"Môžu tu moji priatelia zostať, kým nezjem ten hamburger?"

"Určite nie." Pomfreyová potiahla nosom. "Neprídu. Zastihla som ich v kuchyniach."

Znela, ako keby ich prichytila pri niečom zlom. Ale na druhej strane ona považovala ryžu a jablkové pyré za dobré jedlo.

A Harry bol hladný, krucinál.

Do jeho mysle vstúpila mihotavá myšlienka, ako séria spomienok tancujúca vo vetre. Stôl pre troch, jedlo za jedlom zjavujúce sa odnikiaľ, občas to isté, občas iné pre každú osobu... Harry kľačal pred letaxom a vhadzoval prášok... dokázal si objednať čokoľvek chcel na raňajky, obed a večeru...

Juj. Očividne bývanie so Snapom nebývalo úplne zlé.

Ale to neznamenalo, že sa Harrymu bude páčiť mať večeru v žalároch. Nebude, a basta.

Nebude mať radosť z času stráveného so Snapom. Nikdy. Už nikdy.

 

Poslední komentáře
30.09.2011 12:00:04: Sám určitě nejsi.
29.09.2011 20:52:39: Lidičky, jsem sám, nebo je nás víc co už začínáme mít pořádnej absťák??smiley${1}
28.09.2011 17:17:10: chjo, tak čakám ďalej...smiley${1}
25.09.2011 10:05:57: Netuším, kde to viazne. Je mi ľúto. Ja len že sem chodím rovnako ako vy.
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.