Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Kapitoly 25 - 28

27. Karamelky 2/2

Preklad: Zelaaa001
Beta-read: Jimmi

Kapitola dvadsať sedem

Karamelky 

2/2

 "No... ech, muklovská móda sa stále mení," povedal Harry, keď znova skontroloval hodinky. Hermione vôbec nebolo podobné, aby meškala, a to už na ňu čakali takmer pol hodiny. Dokonca mu to pripadalo ešte dlhšie, pretože počas tej doby sa pokúšal vysvetliť Dracovi muklovské módne štýly a prabiedne v tom zlyhával.

"Lenže nechápem, prečo sa ich móda mení," vravel teraz ten druhý chlapec. "Myslíš, že je to kvôli tomu, že ešte nenarazili na nič také praktické a pohodlné ako habity?"

Verte Dracovi, že bude predpokladať, že čarodejnícke oblečenie je prirodzene nadradené. "Vlastne si myslím, že habity vyšli z módy pred pár stovkami rokov. Mnoho stovkami."

Draco sedel pripravený s brkom balansujúcim nad pergamenom. "Ale prečo sa ich vzdali?"

"Ehm..."

"A tieto 'zvonové nohavice', ktoré si spomínal... ako sa dá vo zvonoch posadiť?"  

Harryho pred odpoveďou zachránil pohľad k dverám Komnaty najvyššej potreby, ktoré sa otvorili.

"Hermiona," uľavilo sa mu.

"Prepáčte, že meškám," oznámila a zatreskla za sebou dvere s väčšou silou, než bolo nevyhnutné. Rovnakým štýlom sa posadila a zízala na veselo horiaci oheň namiesto toho, aby sa pozrela na nich. "Takže... o čom si vravel, že je tvoja esej, Draco?"

Draco sa na Harryho spýtavo pozrel. Hermione sa nepodobalo, aby na niečo zabudla. "Módne zákonitosti v minulosti."

"Akej minulosti?" Takmer tú otázku vyštekla.

"Našej, myslím."

"Muklovské módne zákonitosti v čarodejníckej minulosti? Je tvoja učiteľka obvykle taká nekonkrétna?"  

Harry si prisunul stoličku bližšie k Hermione. "Čo sa deje?"

Hlas mala trochu príliš prenikavý. "Čo sa deje? Prečo by sa malo niečo diať? Nie je to moja chyba, že Štúdia muklov na tejto škole sú takou fraškou, až Draco začína byť každý víkend stratenejší..."

"Nezačínam," strnulo odvetil Draco. "Myslel som britskú históriu."

Hermiona si vzdychla a zosunula sa na stoličke s členkami od seba. "Prepáčte. Môžem vidieť, čo ste doteraz napísali?"

Draco jej podal malý zvitok pergamenu. Za menej než desať sekúnd si prečítala každé slovo. "To sú samé nezmysly."

"Na, daj si kúsok karamelky," povedal Draco, keď vylovil červenú plechovku zo školskej tašky. "Nebola si na večeri?"

Hermiona sa zamračila. "Nemám problém s nízkou hladinou cukru. A prečo so sebou nosíš karamelky?"

"Profesorka Burbageová ma požiadala, aby som ich dal Severusovi, ale po tom, ako sa ku mne dnes správal, som sa rozhodol to neurobiť."

"Stále ide po ňom?"

"Nedokáže sa dovtípiť," Draco si odhryzol okraj z čisto bieleho kúska. "Hmm."

Harry ju chcel vyraziť Dracovi z ruky. "Ty si mal tú drzosť sťažovať sa na moje strúhané jablká, keď kradneš sladkosti Snapovi?"

"Ach, buď pre zmenu trochu Slizolinčan. Otec by len mávol prútikom, aby sa ich zbavil a to by bolo plytvaním tým najlepším z Medových labiek."

"Hermiona, povedz mu, že je nesprávne..." Potiahnutie nosa ho umlčalo. "Hermiona?"

Nahnevane si utrela líca, aby zatajila všetky stopy vlhkosti.

Keď sa vo vzduchu zjavila vreckovka, Draco jej ju mlčky podal.

Hermiona si vyfúkala nos, vydala hlasný vrčiaci zvuk, ktorý by ju možno za iných okolností priviedol do rozpakov. Ale v tejto chvíli si to vôbec nevšimla.

"Čo sa deje?" spýtal sa Harry.

Draco sa jedným plynulým pohybom zdvihol na nohy. "Odchádzam."

"Nechoď," povedala Hermiona, poskladala vreckovku na štvrtiny a potom na šestnástiny. Po tomto začínala pripomínať guľôčku, ktorú stále znova skladala a skrúcala. "Nie si úplne nezúčastnená strana. To je len..." Hlas jej zakolísal, ako keby ho vetrové kúzlo pohadzovalo sem a tam. "To je len tým, čo povedal. Že... že sa nedokážem dovtípiť."

"Ron?" spýtal sa Harry, keď sa Draco znova posadil.

"Samozrejme, že Ron! Mám tak veľa žiarlivých priateľov, že strácaš prehľad?"

"Karamelku," povedal Draco rozhodnejšie a vtlačil jej kúsok do ruky.

Hermiona ju prehltla naraz. Harry sa domnieval, že ju musela trochu požuť, ale vôbec to tak nevyzeralo.

"Je absurdný!" vykríkla Hermiona v okamihu, keď mala prázdne ústa. Keď začala rozprávať, zdalo sa, že nedokáže prestať. "Snažil sa mi nahovoriť, že sem dnes večer nemôžem prísť a stretnúť sa s tebou. Nemala som to urobiť, ale povedala som mu, že Harry tu bude tiež. Napadlo mi, že by ho to mohlo upokojiť, ale viete, čo povedal potom? No, viete?"

Draco, ako si Harry všimol, mal dosť zdravého rozumu, aby zostal úplne ticho. Radšej to než túto zložitú situáciu ešte zhoršiť.

"No, viete?"

"Nie, samozrejme, že nevieme. Neboli sme tam," potichu povedal Harry.

"Ach. Správne. Fajn, tak počúvajte. Povedal, a ja citujem, 'Fajn, potom je to v poriadku.' Potom je to v poriadku!"

"Ale nechcela si práve to?" spýtal sa Harry, zmätene. "Aby sa rozhodol, že je všetko v poriadku?"

„Vôbec som ho nemala čo uisťovať, že je všetko v poriadku!“

vykríkla Hermiona. "Mal mi dokelu veriť!"

"Áno, ale potom prečo si mu povedala, že tu budem aj ja?"

"Aby sa cítil lepšie, ďalšie moje bláznovstvo," trpko povedala Hermiona. "Pretože  by v tom nemal byť žiaden rozdiel. Keď povedal, že je všetko v poriadku, pokiaľ si tu ty, povedala som, že to by malo byť v poriadku aj bez prítomnosti garde, pretože s Dracom sme len priatelia. A potom povedal, že nechce, aby som bola znova s Dracom sama, a ja som mu povedala, že ma nemá právo komandovať a on... on... on..." Hermiona zrazu hodila zhúžvanú vreckovku do ohňa. "Povedal, že o to ide, že nechce priateľku, ktorej sú ukradnuté jeho city a on... on... on..."

Harry sa pripravil.

"Dal mi kopačky!" zanariekala Hermiona. "Povedal, že radšej by vzal na Vianočný bál dikobraza, pretože ten bude menej pichať!"

"Ach, vážne dúfam, že si nedovolila, aby mu také dačo prešlo," Dracove šedé oči žiarili.

"Draco!"

Hermiona Harryho ignorovala. "Ach, nedovolila," samoľúbo odvetila, hoci jej smrkanie trochu ten účinok pokazilo. "Z fleku ma nenapadlo dikobrazie kúzlo, tak som v rýchlom slede použila Avis and Oppugno.

"To je dobre!"

Harry sa nechytal. "Čo... vtáčiky?"

"Rojili sa všade okolo neho, ďobali a škriabali a hrýzli," povedala Hermiona. "To kvôli tomu som meškala. Tvár mal v takom hroznom stave, že mu kvôli napuchnutým lícam vôbec nebolo vidno oči. Musela som ho vziať do nemocničného krídla."

"Hermiona..."

"Čo je, Harry? Vieš, že si to zaslúžil. Keď cez dieru v portréte vošla Lavender, strhol ju do náručia a pobozkal ju. Rovno predo mnou! A potom ju požiadal, aby s ním šla na bál, tiež rovno predo mnou! A potom urobil tú poznámku o dikobrazovi!"

To rozhodne znelo, ako keby sa Ron správal veľmi hnusne. Na druhej strane Harry dokázal pochopiť, prečo bol taký naštvaný. Dokonca Harry si všimol, aký citlivý zostal Ron ohľadne všetkého toho času, ktorý Hermiona trávila s Dracom. "Uzmierite sa."

"Nemyslím si, že mi záleží na tom, aby som sa bozkávala s niekým, kto mal vo svojich ústach jazyk Lavender Brownovej, vďaka," upäto povedala Hermiona. "Mohla by som chytiť niečo hnusné."

Harry sa zamračil. Pravda bola, že mala sklony preháňať, ale jednako... toto sa zadalo byť kruté.

"Máš dosť ostrý jazyk na to, aby si sa uchytila medzi slizolinčankami," obdivným hlasom prehovoril Draco.

Hermiona po ňom švihla lišiackym úsmevom. "Ronald Weasley by na to radšej nemal zabúdať."

"Aký trest si dostala?" s povzdychom sa spýtal Harry.

"Ach, žiaden." Hermiona si hodila do úst ďalšiu karamelku z plechovky, ktorú Draco nastavil. "Keď sme sa dostali do nemocničného krídla, Ron kričal isté dosť... nedžentlmenské veci o mojom vzhľade. To predpojalo Madam Pomfreyovú proti nemu a potom jediné, čo som musela povedať bolo, že pobozkal iné dievča ani nie desať krokov odo mňa, kým sme spolu stále chodili a ona to úplne pochopila."

"Pekne zvládnuté."

"To nebolo!" prerušil Harry, otočil sa, aby zazrel na Draca. "Mohol by si prosím prestať všetko zhoršovať?"

"Čože?" Draco zdvihol voľnú ruku v nevinnom geste.

"Nemôže to zhoršiť, Harry," prehovorila Hermiona, tentoraz schmatla plnú hrsť karameliek. "Ron a ja... je koniec."

"Mohol by si aspoň prestať mať z toho takú veľkú radosť!" povedal Harry Dracovi.

"Vyzerám, ako keby som si to užíval?"

"Vyzeráš, ako keby si prekypoval radosťou!"

Draco odložil plechovku na stôl a zaklonil sa na stoličke, jednu nohu preložil cez druhú.  "No... myslím, že je to odo mňa nesprávne. Hermiona je ublížená a ako priatelia by sme jej mali byť takou oporou, akou len dokážeme."

"Ja nie som ublížená," neochvejne vyhlásila Hermiona, ale to, ako si pchala karamelky do úst, svedčilo o opaku. "A vedieš si fajn, Draco. Harry si len pripadá lapený uprostred. Chvalabohu, že jeden z mojich priateľov nebude."

"Vážne takto pobozkal Lavender? Nepreháňaš?"

"On ju viac než len pobozkal. On ju ohmatával všetkým na očiach." Hermiona potiahla nosom.  

„Nuž, aspoň už nebudem musieť dlhšie znášať jeho neohrabané ohmatávanie. Alebo tie jeho absurdné žiarlivé scény.

Viete, myslím, že skutočný problém bol v tom, že ma chcel kontrolovať, ale ja som ho nenechala. Samozrejme, že nie. Je rok 1997, preboha. Len preto, že Molly sa po celý čas stará o domácnosť, dospel Ron k veľmi podivným názorom ohľadne žien a mužov.“

„Ani moja teta nikdy nepracovala,“ zazeral Harry. „Tak to platí aj na mňa, no nie?“

„Nie, pretože ty nie si rodený čistokrvný...“ vtom Hermiona zdvihla ruku a zakryla si ústa. „Oh! Prepáč Draco. Nemyslela som to...“

„To je v poriadku. Si nahnevaná.“ Draco vrhol na Harryho ukrivdený pohľad. „Všetci hovoríme urážlivé veci, keď sme nahnevaní.“

„Správne. Tak späť k tvojej eseji. Prvá vec, ktorá mi napadá, je, že sa potrebuješ zamerať na niečo špecifickejšie. Čo napríklad:

Ako novovznikajúce politické a sociálne práva žien ovplyvnili vývoj britskej módy.“

Harryho ohromil spôsob, ako to zo seba vychrlila. „Zmenili tieto práva spôsob, ako sa ženy obliekajú?“

„Oh, samozrejme, že áno.“ Hermiona sa usmiala, akoby sa snažila zabudnúť na všetko súvisiace s Ronom, no Harry z jej odmeraného výrazu spoznal, že sa jej to nepodarilo. „Sú dôvodom, prečo sa viac nenosia korzety.“

K Harryho úžasu Draco trochu očervenel. „Možno by si mi mohla vysvetliť niečo, čo ma udivovalo počas celého minulého leta. Plavky pre nečarodejnice... zdajú sa, akoby boli navrhnuté na to... er, aby vo vode spadli.“

„Chápem to tak, že si ešte nepočul o lycre alebo spandexe.“

 „Počkaj, kedy si ty vlastne bol na muklovskom kúpalisku?“

„Harry,“ povedala Hermiona s výčitkou. „Na tieto veci si musíš spomenúť sám.“

„Áno, Harry,“ zopakoval Draco, významne naňho pozrúc. „Na tieto veci si musíš spomenúť sám.“

O chvíľu na to si Harry spomenul, čo povedal Draco o ich lete v Devone. Draco spoznal Rhiannon na kúpalisku... vlastne nie v Devone. Niekde nablízku. Hoci mu bolo mu trochu nejasné, prečo vlastne Draco začal chodiť na muklovské kúpalisko.

A z nejakého dôvodu sa ani nechcel pýtať.

Vôbec sa to nechcel spýtať... a nie len preto, že tu bola Hermiona.

Harryho téma Dracovej eseje nezaujímala, tak vytiahol učebnicu Etiky, aby si mohol čítať, kým Draco s Hermionou nepreberú módne trendy. Neplánoval poprosiť Snapea o pomoc navyše, dokým to nebude nevyhnutne nutné.

Čo... možno bude.

   –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Samozrejme, Harry očakával od Snapea ďalšie pozvanie na návštevu. Pravdepodobne by bol pozval Draca a Harryho dole na dezert po stredajšej D.A., no D.A. bola zrušená, pretože to bol posledný týždeň pred sviatkami. A pretože, okrem iného, príliš mnoho dievčat plánovalo vynechať D.A.. Potrebovali čas, aby si vzájomne pomohli s kúzlami na úpravu svojich plesových šiat. Upravujúce kúzla im moc nepomôžu, ak príde na boj s Voldemortom, ale Harry sa s týmto argumentom ďaleko nedostal.

A keďže už nebola žiadna D.A., na ktorú by mohol Snape dohliadať, Harry neočakával, že s ním v stredu bude hovoriť.

Predpokladal, že k pozvaniu dôjde na druhý deň, kedy ho Harry uvidí na Etike.

Namiesto toho aj tak dostal pozvanie v stredu.

Pozvanie priniesla sova. Dorazila počas večere a na chvíľu zablokovala výhľad na Rona, ktorý posielal pusy ponad stôl. Ale nič nedokázalo zablokovať Lavanderino chichotanie.

Harry, stálo na zvitku. Hneď ako doješ, príď do mojich komnát.

Bol podpísaný jednoducho, S.S.

Bolo to naozaj panovačné. Snape by mal mať prekliato dobrý dôvod, ktorý nezahŕňa čarodejnícke Scrabble, uzavrel to Harry. Ak toto bol jeho spôsob, aby bolo po jeho, Harry bude musieť Snapeovi vysvetliť jednu či dve veci o tom, ako to medzi priateľmi chodí.

„Óóó, Harry dostal list,“ zatiahla Lavender tri miesta od neho. Naklonila sa k nemu pri pokuse nazrieť naň a vôbec sa nestarala,  že priľahla každého, kto sedel medzi nimi. „Od koho je? Od Luny-Šaluny?“

„To nie je tvoja vec,“ riekol Harry.

„Ale, nebuď  taký.“ Lavender zapriadla. „Som tak šťastná s Roňáčikom-miláčikom, že chcem vidieť, že sú všetci zamilovaní. Nemôžem sa dočkať sobotňajšieho bálu!“ Zrazu začala špúliť pery. „Ale potom neuvidím môjho Roňáčika-miláčika celé tri týždne! Nemôžem prežiť  tak dlho bez jeho božtekov pyštekov.“

Harry hneď zmenil názor na Hermionine poznámky z minulého večera. Lavender si zaslúžila každé slovo, keď predvádzala takéto dačo pred Hermionou, ktorá sedela priamo oproti nemu!

No, aspoň to dnes večer brala statočne. Uchlipkávala si čaj, očividne si nevšímala ani slova, jej pozornosť zameraná na knihu, ktorú čítala. Ako Harry videl, pokojne obrátila stránku a pokračovala v čítaní.

Lavender si prehodila vlasy cez plece, prestala utláčať troch ľudí a začala vydávať cmúľavé zvuky smerom k Ronovi, ktorý ihneď očervenel, ale poslal jej ponad stôl ďalší bozk.

„Jednoznačne nechutné,“ zamumrala Hermiona, keď otáčala ďalšiu stranu. „Je tak zúfalá, že sa uspokojí s čímkoľvek, čo nosí nohavice a Ron je viac než len trochu hlúpy, inak by si uvedomil, čo to o ňom vypovedá.“

No dobre, tak sa možno Hermiona nad tým ešte nepovzniesla, pomyslel si Harry.

„Nedostal si list od Luny-Šaluny?“ pretočila Hermiona očami.

Harry zavrtel hlavou. „Snape ma chce vidieť.“

„Ah. No, uisti sa, že sa budeš držať svojho nového rozhodnutia. Bolo príjemné vidieť, ako ste spolu včera žartovali na Etike.“

Žartovali? Debatovali o Rousseauovi, ktorý, pokiaľ Harry mohol povedať, bol rovnako šialený filozof ako všetci ostatní.

Opäť sa k nim doniesli cmúľavé zvuky, ale tieto zneli o niečo vlhkejšie.

Harry vrhol smerom k Hermione súcitný pohľad, ale ona už opäť čítala knihu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Harry čakal na chodbe v žalároch len pár sekúnd predtým, ako sa otvorili dvere a odhalili Draca, ktorý mu naznačil, aby vstúpil.

Snape stál pri krbe, ponorený do rozhovoru s riaditeľom.

V tom okamihu si Harry uvedomil, aké bolo hlúpe myslieť si, že by ho Snape predvolal kvôli niečomu takému triviálnemu, ako je priateľská partička Scrabble.

„Čo sa deje?“ opýtal sa a posadil sa vedľa Draca, keď sa Snape a Dumbledore usadili do kresiel.

„Dnes, neskoro poobede, sme získali informáciu od Remusa Lupina,“ riekol Dumbledore a zložil si ruky do lona. Nosil niekoľko výstredných prsteňov, ktoré zachytávali svetlo z plameňa a odrážali ho na kamenný strop. „Znepokojujúcu informáciu.“

Draco vyskočil na nohy. „Je moja matka v poriadku?“

„O tom sa Lupin nezmienil ani slovom,“ povedal Snape jemne. „Sadni si, Draco.“

„Je Remus v poriadku?“

„Áno,“ riekol Snape. Bol napätý už od začiatku, ale teraz vyzeral strnulo ako manekýn. Tak strnulo, v skutočnosti, že...

Mrazivý pocit prešiel Harryho telom a prebudil v ňom nevoľnosť.

„Neverím vám,“ zalapal po dychu. „Stalo sa niečo zlé, však? Niečo, čo sa mi bojíte povedať...“

„Bojí sa spomenúť pred tebou vlkolaka, po tom, ako si na jeho meno reagoval v sobotu,“ povedal Draco ostro. „A niet sa čomu diviť. Dokonca i teraz nazývaš Severusa klamárom hneď ako...“

„Len mi povedzte, čo sa stalo Remusovi!“

„Nič,“ riekol Snape a zatriasol hlavou. Nuž, aspoň vďaka tomu vyzeral o niečo menej napäto. „Lupinovi sa darí dobre vzhľadom na jeho úlohu a je úplne zdravý.“

„Oh.“ Harry si odkašlal. „V poriadku. Um... prepáčte.“

Snape naklonil hlavu.

„Pravdepodobne sme sa unáhlili, keď sme vás prijali do Rádu,“ povedal Dumbledore s prísnym pohľadom ponad polmesiačikovité okuliare. „Musíte byť schopní vypočuť správy bez paniky a prerušovania, a pokiaľ plánujete spochybniť slová člena Rádu, musíte mať na to pádny dôvod. A teraz, môžeme už pokračovať?“

Počkal, kým Harry s Dracom neprikývli.

„Lupinovo dnešné hlásenie sa týkalo nových pokynov, ktoré dostal od Voldemorta. Bolo mu nariadené, aby využil svojho postavenia v školskej rade a zúčastnil sa Vianočného plesu.“

„Aha,“ riekol Harry pomaly. Remus príde na hrad? Harry bude mať príležitosť vidieť ho? Toto bola pravdepodobne posledná vec, ktorú očakával, že bude počuť.

„Jeho úlohou je pre Voldemorta preskúmať ochranné kúzla a ak bude možné, uniesť teba alebo Draca, najlepšie oboch,“ povedal Severus. „Nemôžeme zakázať jeho prítomnosť na hrade, nie, kým je členom správnej rady. Mohli by sme napadnúť jeho postavenie tým, že poukážeme na jeho zločiny proti tebe z minulého roka...“

„Nemôžete to urobiť,“ zvolal Harry. „Remus neurobil nič! Nezaslúži si ísť do Azkabanu!“

„...ale,“ pokračoval Snape, ako keby Harry neprehovoril, „keď prihliadnem na okolnosti, je to vylúčené. Potrebujeme Lupina na slobode, aby pokračoval v poskytovaní informácií o Voldemortovi a smrťožrútoch.“

„A navyše, nebolo by to správne!“ trval na svojom Harry. „Poslať ho do väzenia, keď sa nám iba snaží pomôcť...“

„Áno,“ povedal Snape, jeho oči tajomné, keď otočil svoju hlavu smerom k Dumbledorovi. „Nebolo by to správne.“

„Dostal som ťa z Azkabanu v momente, ako to bolo možné, Severus.“ Riaditeľ si vzdychol. „Ľutujem, že to trvalo dlhšie, ako som si želal.“

Snape zaváhal predtým, ako krátko prikývol „To nás privádza k späť k dnešnému problému. Je zrejmé, že nie je vhodná prítomnosť ani jedného z vás na Vianočnom plese, kde bude i Lucius Malfoy. Z toho dôvodu začneme naše prázdniny v Devone skôr.“

„Nie.“

Snape pokračoval, akoby Harry nie nepovedal. „Keďže je Harryho amnézia tak známa, môžeme povedať, že som ho vzal k renomovanému liečiteľovi, ktorý sa zaoberá poraneniami hlavy...“

Nie.“

„To nie je žiadosť. Si členom Rádu a ako taký budeš robiť to, čo sa ti povie.“

Harry sa obrátil na Dumbledora. „Pokiaľ som členom, tak by som mohol prispieť viac ako len slepou poslušnosťou. Nie je tak?“

Dumbledora sa pozrel z Harry na Severusa a späť. „Áno, tiež si tak myslím.“

„Ďakujem.“ Harry vydýchol. „Je to len... Ja si nemyslím, že by ste o všetkom mali rozhodovať vy dvaja. Musím byť na tom plese, pretože pokiaľ tam nebudem, Voldemortovi dôjde, že nás niekto pred Luciusom varoval. Bude podozrievať Remusa a myslím, že všetci dobre viete, čo by to znamenalo. Tento plán by mohol Remusa zabiť.“ Harry sa pozrel na Snapea. „A pokiaľ vás ani toto nepresvedčilo, tak majte na pamäti, že z mŕtvych mužov nie sú dobrí špióni.“

„Harry...“

Harry vydýchol. „Pozrite. Ja viem, že nechcete, aby som vídaval Remusa, ale toto už vážne zašlo priďaleko.“

„Preháňaš, pretože sme v sobotu nesúhlasili...“

„Nie, ty preháňaš, pretože ním pohŕdaš a vždy budeš. Podarilo sa ti, aby ho vyrazili z najlepšej práce, ktorú kedy mal, preboha!“

„Nepohŕdam ním.“ Snapeove oči sa naplnili niečím desivým. „Ak chceš počuť čistú pravdu, ja ho teraz uznávam, vlkolak či nie.“

Snape uznáva Remusa? Harry zažmurkal, zvažujúc, či to nepovedal len preto, že tu bol Dumbledore. Koniec koncov, Snape si potriasol rukou so Síriusom, keď mu tak riaditeľ povedal, no nie?

„Zváž i jeho úlohu, Harry,“ povedal Draco. „Lupin ťa má uniesť. To znamená, že sa o to pokúsi a musí to vypadať dôveryhodne. Ak tu nebudeme, nebude musieť zlyhať. Pôjdeme do Devonu skôr. Ak by si Temný pán myslel, že ho Lupin zradil, určite by ho nechal zabiť.“

Nechal by ho zabiť?“ spýtal sa Snape sucho. „Voldemort by to urobil sám. Umučil by tvojho drahocenného Lupina až k smrti.“ Harry ucítil, ako sa jeho srdečný tep zvyšuje. Nemohol nechať Remusa zabiť. Ledva dokázal vystáť vedomie, že jeho hlúposť k tomu priviedla Síriusa. A či už na ples pôjde alebo nie, ani jedna možnosť nepredstavuje pre Remusa nič dobré.

„Dobre teda, musíme sa uistiť, že všetko bude vyzerať v poriadku pred študentmi, ktorí donášajú svojim rodičom smrťožrútom.“ Prikývol, keď sa mu začal v mysli rysovať plán. „Vy a Dumbledore sa budete držať pri Remusovi ako nalepení. Budete ho tak udržiavať ďalej odo Draca i mňa. Ak by sa dostal bližšie, budete stáť vedľa nás, prútiky pripravené. Potom môže povedať, že nedostal ani šancu sa nás dotknúť.“

Draco sa na gauči pohol. „To by mohlo vyjsť.“

„Samozrejme, že to nevyjde!“

„Ale nebolo by takéto otvorené podozrievanie v skutočnosti dobré pre Lupinovo krytie?“ spýtal sa Draco. „Pokiaľ by ... pokiaľ by si Voldemort myslel, že Dumbledore sa stáva ohľadne Luciusa čoraz podozrievavejší, bude mu tým skôr pripadať ako jeho verný smrťožrút.

„Prenášadlá,“ povedal Snape ticho, zúrivým tónom, „sa dajú hodiť. A keď už raz budeš vo Voldemortovaj prítomnosti, akú nádej bude mať Lupin, že ťa zachráni? Toto nie je ako minulý rok, kedy si mal prístup k temným silám, aby si sa sám zachránil!“

„Proti-prenášadlové štíty,“ navrhol Harry.

Snape naňho civel. „Keby to bolo možné, nezaštítili by sme hrad už minulý rok? Zvlášť po tom, čo tu Lucius Malfoy poslal svojho človeka s prenášadlom?“

Harry zažmurkal. Oh... Durswhite alebo nejako tak. Draco ten incident spomínal, ale úprimne, v podaní slizolinského chlapca vyznel tak heroicky, že Harry tomu príbehu moc neveril. Často sa pohrával s myšlienkou, že ho nechá Draca zopakovať pod Veritasérom. Ale bolo tu ešte niečo, niečo, na čo by si dokázal spomenúť, keby to zachytil, niečo, čo tancovalo na okraji hmly, ktorá zahaľovala veľkú časť jeho pamäti. Bolo to niečo, čo mu Snape alebo Dumbledore povedali, keď sa prvý raz prebudil v nemocničnom krídle...

„A nemá ich Voldemorť? Myslím, povedali ste, že som niečo prelomil a prenášadlo konečne fungovalo. Tak to boli proti- prenášadlové štíty, správne?“

Snapove nozdry sa rozšírili. „Áno, Voldemort mal tej noci proti-prenášadlové štíty. Má ich v obľube a to z dobrého dôvodu. Ich konštrukcia mu poskytuje možnosť ponoriť sa do ľubovoľného počtu nečistých, diabolských rituálov. Mnohým z nich som bol na moju smolu svedkom, keď som bol ešte špehom medzi smrťožrútmi. Stačí ti to, alebo chceš počuť i ďalšie detaily?“

Draco urobil náhly pohyb. „Proti-premiestňovacie štíty neprichádzajú do úvahy. A keby aj, na čo by boli dobré? Minulý rok sa ukázalo, že člen správnej rady má dostatok autority k tomu, aby ich v bezprostrednej blízkosti odvolal, ak to uzná za vhodné.“

„Podľa starodávnych ustanovení Rokfortskej Zakladateľskej listiny,“ zamumral Dumbledore. „sú tak votkané do štruktúry samotného hradu, že ani samotný riaditeľ nemôže nad nimi prebrať úplnú kontrolu.“

„Tak sa môžeme vrátiť k plánu, kde sa ku mne Remus nedostane dostatočne blízko, aby na mňa mohol použiť prenášadlo...“

„Čím nenecháme drahému Remusovi inú možnosť, ako ho po tebe hodiť, inak bude riskovať, že špióni v našej blízkosti povedia svojmu pánovi, že neurobil všetko, čo bolo v jeho silách!“

„Ale Remus by to mohol vysvetliť,“ riekol Harry. „Pozrite sa na to z Voldemortovho uhla pohľadu. Vedel by, že hodené prenášadlo by mohlo minúť a Remus by mohol čeliť uväzneniu pre pokus o únos a Voldemort by prišiel o jeho služby. Služby, ktoré zahrňujú odvolanie rokfortských ochranných kúziel, keď sa to bude Voldemortovi hodiť! Remus by pred ostatnými nemohol použiť prenášadlo, kým by nebol dostatočne blízko na to, aby sa mu to podarilo!“

„Mladý Harry má pravdu, Severus,“ zamumral riaditeľ.

Draco prikývol „Myslím, že má, ale len pre istotu môžete poslať Lupinovi správu, aby občas upustil zopár narážok ešte pred bálom. Ak je stále vo Voldemortovej priazni, nemalo by byť príliš ťažké...“

„Nie,“ povedal Snape, rukami zvieral opierky kresla. „Nesmie mu byť dovolené byť v rovnakej miestnosti ako Harry.“

„Ja viem, že nechceš, aby som ho videl!“ vybuchol Harry. V tej chvíli ako keby sa v ňom prevalila nejaká hrádza a a jeho hnev sa začal predierať von... celé dni už nebol na Snapea naštvaný.

„Viem to, v poriadku?  Ale váš plán 'stará dobrá amnézia' je úbohý a dostane Remusa do nebezpečenstva! Nestarám sa, čo si o tom myslíte! Chcem ho vidieť, aj keby to malo byť iba z druhej strany tanečného parketu!

„Chceš ho vidieť aj napriek tomu, že by ho to mohlo ohroziť?“

„Ja... čo?“

Snape sa naklonil dopredu, jeho oči neuveriteľne čierne. „Máš temné sily, ktoré sa môžu kedykoľvek prebudiť, okolnosť, ktorá ťa zjavne netrápi!“

„Niet divu, pretože si na ne kurva nepamätám!“ zakričal Harry.

„V mojej prítomnosti budeš preukazovať svojmu otcovi rešpekt,“ povedal Dumbledore vážne.

On povedal, že tu dole mu môžem povedať čokoľvek chcem. A pozrite, nikdy by som neublížil Remusovi! Nechystám sa šialene páliť kliatbami na všetky strany alebo niečo také!“

„Bude vyzerať ako Lucius Malfoy! Bol to práve hnev do morku kostí a strach, ktorý naposledy prebudil tvoje temné sily. Čo ak ich pohľad naňho prebudí opäť?“

„Ešte pred minútou si tvrdil, že by sa niečo také nestalo, ani keby som bol prenesený a stál tvárou v tvár Voldemortovi! A teraz sa to má stať len preto, že uvidím Luciusa Malfoya, i keď viem, že je to vlastne Remus?“

„Nikto nemôže povedať, čo by sa mohlo stať! Lucius Malfoy ťa týral za hranice ľudskej znesiteľnosti! Čo ak sa ti zrazu prinavráti pamäť?“

„Nie za hranice,“ riekol Harry. „Stále som tu.“

Snape v zúfalstve rozhodil rukami. „Je to s ním nemožné, Albus. Musíš ho presvedčiť ty.“

Avšak Dumbledore si hladil svoju dlhú bradu, jeho modré oči privreté, ako keby niečo zvažoval. „Severus,“ povedal o niečo neskôr. „Myslím, že niečo ťaží tvoju myseľ. Niečo, čo musíš Harrymu prezradiť... pretože máš pravdu. Pohľad na Luciusa Malfoya by mohol vyvolať príval spomienok. Spomienok na Samhain.“

Snape vydal zo zadnej časti hrdla priškrtený zvuk. „Nemôžeš  tým myslieť...“

„Óh, áno. Môžem.“ Dumbledore pomaly vstal, jeho habit sa rozprestrel okolo neho v záblesku slnečnej ružovej. „Najlepšie, čo môžeme urobiť, je chrániť Harryho počas plesu. Lupin bude bezpochyby vybavený prenášadlom, ale pochybujem, že bude riskovať jeho použitie. A keby aj...“ Jeho oči sa zaleskli v žiari ohňa. „Zabezpečím opatrenia, aby som sa uistil, že nikto nedostane šancu ublížiť tvojim synom. Ale tvoja posledná obava?  Len ty to môžeš zmierniť.“

„Je príliš skoro,“ zavrčal Snape. „Chlapec je sotva pripravený mi dôverovať v hocičom a jeho terapeutka jasne povedala...“

„Áno, áno, Harryho terapeutka,“ riekol Dumbledore menej trpezlivo. „Toto je nepochybne výnimka z jej pravidla. Kvalita života. Harry potrebuje byť pripravený. Vieš, aké závery by si mohol vyvodiť, keby si vybavil určité veci z tej hroznej noci.“

„Mohli by sme vy dvaja povedať, čo tým myslíte?“ spýtal sa Harry.

„Albus...“

„Nežiadam ťa, Severus. Ako hlava Rádu ti nariaďujem, aby sa tak stalo. Povedzme, čo ak sa Harryho temné sily navrátia v šoku, keď uvidí podobu Luciusa Malfoya? Byť plne oboznámený v predstihu mu umožní udržať si toto tajomstvo a neodhaliť ho pred stovkami svedkov.“

Snape si začal trieť nos koreň nosa. „A ešte mi nepochybne povieš, že musím ísť príkladom mojím synom. Verný člen Rádu, ktorý si váži autority, pretože to v budúcnosti budem očakávať i od nich.“

„Ako hovoríš.“

„Nie, tak ste to povedali vy, riaditeľ.“ Snape si vzdychol a uvoľnil operadlo kresla  zo svojho zovretia. „Ak na tom trváte, požadujem trochu súkromia.“

„Ďakujem ti, Severus.“ Dumbledore ohol prsty. „Draco, chlapče môj. Poď so mnou do mojej kancelárie na šálku toho Oolongu, ktorý ti tak chutil.“

„V skutočnosti,“ povedal Draco pomaly, „radšej by som zostal tu a ...“

„Nie, nie. Tvoj otec požiadal o súkromie, tak mu bude i dopriate.“

„On nemyslel mňa...“

„Draco,“ povedal Snape s chrapľavým tónom. „Choď s riaditeľom.“

„Nechceš...“ Draco sa zarazil a potom sa vymotal z gauča. „Áno, v poriadku.“

Snape prikývol, ústa zovreté v pevnú čiaru, ale v jeho tmavých očiach sa odrážala emócia oveľa menej pochmúrna. Nebola to vďačnosť, ale niečo veľmi blízke, uvažoval Harry.

Miestnosť zalialo smaragdové svetlo, keď sa Draco s riaditeľom odletaxovali preč. Zanechali Harryho samého so Snapeom, ktorý sa obrátil a obzeral si krb. Keď hukotajúce plamene ustúpili do slabej žiary, mávol prútikom, aby uhasil plamienky po okrajoch.

„Pane?“ Harry sa nadýchol. „Prepáč. Myslel som Severus. Tým prvým... nuž, nemyslím tým nič zlé. Už viac nie. Je to iba zvyk, ktorý si vo mne za tých päť rokov vytrénoval.“

„Ľutujem, že to bolo tak dlho,“ povedal sťažka Snape a obrátil sa smerom k nemu. Viac nepovedal. Harry si uvedomil, že ak sa majú dostať k jadru veci, bude musieť pevne schytiť zlatonku práve on.

„Takže, predpokladám, že viem, prečo si neželáš, aby som videl Remusa. Nejde ani tak o to, že si ho vždy nenávidel, má to niečo dočinenia s tým, na čo by som si mohol spomenúť. Niečo odporné, tak mi to vyznelo.“ Harry naklonil hlavu na stranu a posunul sa na gauči o niekoľko stôp.  Nebol hneď vedľa Snapea, ale dosť blízko na to, aby mohol vidieť malé zmeny v mužovom výraze. „Ak je to taká citlivá téma...  nuž, prečo si v ten večer vôbec spomenul Remusa? Musel si vedieť, že budem veľmi otravný, kým mi nedáš šancu vidieť ho.“

Snapove pery sa skrútili. „Óh, áno, ja viem. Hoci musím povedať, že tvoja reakcia bola oveľa dramatickejšia, než som očakával.“

Harry pokrčil ramenami. „Som si istý, že bola. Ale mohol si sa tomu  vyhnúť.“

„Nie navždy,“ zašepkal Snape takmer temne. „Lupin ma požiadal, aby som ťa pozdravil. Vedel som, že sa pravdepodobne jedného dňa kdesi stretnete, aj keby to malo byť až po skončení vojny. Vedel som, že by si mi nikdy neodpustil, ak by som ti zámerne neodovzdal odkaz od Remusa Lupina.“

Nikdy mu neodpustil? Aj keby ich vzťah minulý rok nebol taký dobrý, ako mu ľudia tvrdia, Harryho správanie v poslednej dobe bolo viac bolestivé, ako si uvedomoval.

Harry o sebe nerád uvažoval ako o niekom, kto by nikdy nedokázal odpustiť a nepáčila sa mu myšlienka, že o ňom takto uvažuje Snape.

„Oceňujem, že si mi odovzdal správu a ospravedlňujem sa za to, ako som ju prijal,“ povedal vážne. „Takže, čoho sa obávaš, že si na to spomeniem? Má to dočinenia s Luciusom Malfoyom?“

„Má to dočinenia s nocou u čarodejníkov známou ako Samhain.“ Snape vzdychol. „Je to dlhý príbeh, ale pokúsim sa to skrátiť. Tej noci ťa Malfoy mučil a oslepil, tej noci, ja... ja...“

Harry si založil ruky a čakal.

„Stále som hral rolu verného smrťožrúta,“ muž odrazu vybuchol, ruky si žmolil v lone. „Ja... ja... Harry. Musíš mi veriť: Už vtedy som ťa mal rád,  už vtedy. Hoci si ešte nebol mojím synom, hoci mi myšlienka na adopciu ešte ani len neprelietla mysľou, mal som ťa rád. Ja... ja možno som si to neuvedomoval, ale teraz to už vidím jasnejšie... Ale napriek tomu, ten noci sa okolnosti obrátili proti mne. Ja... Ja...“

Harrymu sa vybavila spomienka, ale nie nová. Táto sa mu vynorila už predtým, počas D.A. Chladný vietor na nahej koži, maskované tváre okolo. Ihla, ktorá sa približovala stále viac a viac, zatiaľ čo sa mu uhladený aristokratický hlas posmieval. Ihla sa krútila, snažila sa dostať ku nemu...

Počas D.A. sa jeho spomienka skončila a pokračovala ďalšou, kde Malfoy hovoril o tom, ako mu Snape vyliečil oči. Bohužiaľ, teraz sa neskončila. Harry vo svojej mysli videl, ako sa ihla vrhá do jeho tváre.

Prudko sebou trhol, nepripravený na taký úder bolesti, ktorý ním prešiel. Kristeježiši, tá bolesť...

„Harry,“ riekol Snape, dotackal sa pred jeho kreslo v snahe sa dostať bližšie.

„Čo sa stalo? Si v poriadku?“

Harry si rukou prešiel po tvári a bol trochu prekvapený, že nenašiel žiadne zranenie. „Áno,“ povedal hrubo, hoci stále cítil stopy po fantómovej bolesti. Tá ihla v ňom neostala, že nie? A rýchlo nasledovala ďalšia a potom ešte jedna, dokým jeho oči neboli dobodané a zohyzdené...

Harry potriasol hlavou, aby sa zbavil myšlienok, ktoré sa prehrávali ako nejaký šialený film. Už nikdy nechcel cítiť takýto druh bolesti. Pokiaľ si bol niečím istý, tak tým, že pobodaná tvár bola ničím v porovnaní s pocitom, keď mu Malfoy začal bodať do očí...

Pravda ním zrazu prebehla ako úder blesku. Snape vyliečil jeho oči! Teraz tomu rozumel lepšie. Samozrejme, že to vzal na seba, že vyliečil Harryho oči. Cítil sa vinný pre to, čo urobil. Okrem toho, sám povedal, že tou dobou ho už mál rád, hoci o tom sám nevedel.

Možno byť prinútený „okolnosťami“ strkať do neho ihly mu to pomohlo zistiť.

Harry sa najskôr odtiahol, jeho myseľ bola hádam na sto miestach zároveň. Áno, Snape bol smrťožrút. Pravdepodobne robil veci tak ohavné, že si to Harry ani nedokázal predstaviť. Ale toto si nemusel predstavovať. Pamätal si to, pamätal si tú bolesť, strach a zdesenie zažierajúce sa až do kostí...A nakoniec, okolnosti, ktoré pobádali Snapeove ruky. Harry vedel o príbehu už dosť, aby si tým bol istý. Boli tam štíty, ktoré zabránili, aby mohol uniknúť, a kým nepadli, Snape bol sám proti tuctom. Celú dobu to hral, pretože keby sa pokúsil prerušiť jeho mučenie, mohol tým akurát tak len naštrbiť svoje krytie predtým, než mu k niečomu bolo. Čakal dovtedy, kým tu nebola čo i len najmenšia šanca...

Ale... čo na tom záležalo? Mučil študenta, a tentoraz nie iba svojím uštipačným jazykom.

Mučil chlapca, o ktorom vyhlásil, že ho má rád.

Harry nevedel povedať, ako sa cíti, nie presne. Vedel, že by mal byť dostatočne vyspelý na to, aby sa s týmto zistením zmieril. Riaditeľ mu napriek tomu veril. A on chápal, prinajmenšom na logickej úrovni, že Snape tej noci nemal inú možnosť.

Ale to nerobilo v jeho hlave tento poznatok o nič menej ľahší.

Harry si odkašľal. „Ja... ja...“

Ježiši. Znel ako Snape pred niekoľkými minútami.

„Rozumiem,“ povedal, hoci tomu nebolo tak. Slová zneli inak, akoby ich vyslovil niekto veľmi vzdialený. „Nemal si tej noci veľa možností. Musel si robiť všetko tak, akoby si bol jedným z nich. Ja... ja... Ak o sa o tomto nebudeme rozprávať, možno asi dokážem k tebe zostať slušný. A... a...“

Harry sa snažil nadýchnuť, pretože sa mu zdalo, že sa svet začína rúcať. Áno, konečne prijal fakt, že Snape ho má rád a teraz sa dozvie, že ten muž urobil toto? Harry to nemohol zniesť, ale musel. Nemohol zapudiť Snapea úplne, nie keď obaja boli v Ráde!

Harry videl iba jednu cestu z tohto bludiska a to bolo nájsť spôsob, ako celú túto vec urobiť menej desivejšiu.

Harry sa usmial, ako najlepšie dokázal, ale súdiac podľa Snapeovho výrazu to bol skôr úškľabok. „Etika dôsledkov, predpokladám. S mágiou dokonca ani tieto zranenia nie sú až také závažné...  Predpokladám, že celú dobu, čo si ma bodal, si si vraveli, ako ma neskôr budeš liečiť...  “

Snape sa zhlboka nadýchol. „Nie, nie. To nie je to, čo sa stalo. Nebodal som ťa.“

„Nie?“

Snape potriasol hlavou, čierne vlasy mu poletovali.

„Ale ja si pamätám...“ Harry sa zamračil a posunul sa v kresle. Ešte pred minútou sa všetko zdalo byť tak jasné... „Hmm.  Niečo si vybavujem, Malfoy je dostatočne jasný, ale ty? Vlastne si ťa tam vôbec nepamätám.“

„Bol som tam.“ Snape sklopil zrak k svojím rukám. „Albus ma vybavil prenášadlom. Mojou jedinou úlohou bolo byť pri tebe tak blízko, ako to len bolo možné, aby som ťa v okamihu, keď Albus preruší štíty, mohol preniesť do bezpečia. Ja... ja....“

Ďalšia črepina jeho pamäte zapadla na svoje miesto, nech sa už vzala odkiaľkoľvek. Túto spomienku Harry nemohol vidieť. Ale mohol ju cítiť. Pevné ruky ho zvierali po bokoch hlavy, ale ich tlak nebol  neúprosný, krutý či trestajúci. Neubližovali mu, aby ho zranili...

„Držal si ma pre Malfoya,“ povedal Harry potichu. „Však?“

„Áno.“

Toto osamotené slovo znelo ako vytiahnuté z najväčšej hĺbky Snapeovej duše.

Harry sa zhlboka nadýchol. Teraz mohol vidieť tú scénu, hoci si nebol istý, či je to spomienka, či len jeho predstavivosť, ktorá ju premieta v jeho hlave. Dokonca i keď sa na to pozeral, bol pokojný, nie nahnevaný, ako Snape očividne očakával. Ale čo iné mohol ten muž očakávať? Harry bol naňho nahnevaný väčšinu z predchádzajúcich niekoľko týždňov. Teraz sa prvotná reakcia skôr podobala tej noci, keď našiel Snapea opitého. Tej noci, čo si uvedomil, že ten muž je nakoniec len človek.

Cítil ľútosť. A viac ako to, cítil súcit.

„V poriadku,“ povedal nakoniec.

Snape trhol hlavou na stranu. „To určite nie je v poriadku...“

Harry si nebol istý ako to vysvetliť, pretože Severus nebol typ, ktorý si potrpí na súcit. „Nuž, už som sa pripravil na niečo oveľa horšie.“

Severus si pošúchal hrbolček na hrebeni nosa. „Možno, ale skutočnosť, že som ťa pridržiaval, kým si bol mučený, ma ťažko robí nevinnou stranou.“

„Myslel som, že si ma držal, aby si ma zachránil.“

„Ja... áno, ale... nuž....“

Vidieť Snapea, ktorý stratil slová, dalo Harrymu pravdepodobne viac ako čokoľvek, čo by mu ten muž mohol povedať. A premenilo súcit, ktorý k nemu pred chvíľou cítil, na niečo oveľa hlbšie.

Na rešpekt.

„Severus,“ povedal jemne, čakajúc, kým naň muž opäť pozrie. „Nemyslím, že som tej noci bol jediný mučený.“

Severusovi klesla brada a s otvorenými ústami zostal dobré tri sekundy. Potom ich s cinknutím zubov zavrel a len prikývol. Iba jeho tmavé oči vyjadrovali utrpenie, ktoré zažil tej noci, keď musel držať Harryho, kým doňho bodali ihly.

„Bolo by bývalo ľahšie hrať svoju rolu, keby si ma nemal rád,“ pokračoval Harry. „Ale ty si to robil aj tak, pretože si nemal inú možnosť.“

Snapeova ruka sa triasla, hoci je jeho hlas bol pevný, i keď tak znel len s veľkým úsilím. „Očakával som, že budeš... veľmi nahnevaný.“

„Moje správanie v poslednej dobe muselo byť neprimeranejšie, ako som si myslel,“ zamumral Harry. „Alebo... očakával si to preto, že som bol nahnevaný, keď sa to stalo prvý raz?“

Snape si povzdychol. „Nie, vôbec nie.“

„Vďaka bohu,“ povedal Harry. „Musel by som si o sebe myslieť, že som sa správal ako bastard k niekomu, kto takto trpel v snahe mi pomôcť.“

„S týmto sme nemali nikdy problém.“

Jeho tón hovoril, že i vtedy očakával silnejšiu reakciu.

A to prezradilo Harrymu veľa.

„Severus,“ povedal opäť. „Ty si bol tej noci ten dobrý. Nezáleží na tom, ako možno vyzeralo tvoje správanie pre niekoho iného, ale čo si urobil, bolo správne. A... nuž, myslím, že to potrebuješ konečne prijať. A odpustiť si.“ Harry odvrátil pohľad, zrazu sa cítil nepríjemne. „Dúfam, že to, čo hovorím, nie je príliš... neviem.“

„Môžeš mi tu povedať čokoľvek, čo si praješ.“

Harry prikývol.

„Ako si dostatočne predviedol predtým,“ doplnil Snape s nadvihnutým obočie.

To odľahčilo náladu a Harry sa uškrnul. „Budem sa snažiť byť viac ohľaduplný, keď je tu riaditeľ.“ Usmial sa, cítil sa trochu rozpačito. „Tak o to ide? To je to tvoje desivé temné tajomstvo? No vlastne, to a poháre.“

„Poháre?“

Ach. Snape si z ich rozhovoru o nich nepamätá. Niežeby mu to Harry vtedy vysvetlil veľmi dobre.

„Niekedy sa mi vybavujú záblesky a útržky spomienok. V sobotu, keď si, er, nebol sám sebou, spomenul som si, ako si  ma zavádzal ohľadne Snapeovského poháru na rímse. Nedostal si ho na oslave svojej plnoletosti, ako si mi tvrdil, že nie?“

„Nie. Môj vzťah s otcom nebol príliš...“ Snapeov hlas utíchol.

„Takže si mi klamal o pohároch a o tom, ako si ma držal počas Samhainu,“ riekol Harry. „Kvôli čomu by si sa mal prestať považovať za niekoho, kto spáchal hrdelný zločin, Severus. Urobil si to najlepšie, čo si mohol. Teraz, keď sme prečistili vzduch, je tu ešte niečo, čo by som mal vedieť?“

Snape na neho dlhú chvíľu pozeral a potom pomaly pokrútil hlavou.

 

Poslední komentáře
09.12.2011 19:01:28: No sláva, konečne sa niekam dostávame. Ale to zapieranie určite povedie k ďalším problémom. A zdá sa...
09.12.2011 16:53:22: Úžasná kapitola zhltla som ich obidve naraz smiley....som rada, že je to medzi Harrym a Sevom na dobre...
09.12.2011 08:28:11: Niet za čo. Tá poviedka je skvelá. Mimochodom, ďalšia časť Hada, v poradí je Rodina. Žeby 12? Nech d...
09.12.2011 02:25:43: Perfektní. Krásný překlad. Jsem vždycky šťastná za každou kapitolku. Vím jak je to děsná práce překl...
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.