Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Kapitoly 25 - 28

28. Vianočný bál 1/2

Preklad: Jimmi
Beta-read: zelaa001

 ---------------------------------------------------

Kapitola dvadsiata ôsma

Vianočný bál

1.    časť

---------------------------------------------------

 

"Ehm... to je zatiaľ dosť vysoko," povedal Harry, keď sa vznášal nad ihriskom.

Ron prikývol. "Naposledy som dospel k názoru, že polovica tvojho problému je v tom, že nad tým príliš veľa premýšľaš. Takže som priniesol niečo, čo ťa rozptýli. Chytaj!"

Vysokým oblúkom hodil Harryho smerom klbko nití.

Harry ho jednou rukou zachytil, kým sa druhou držal metly. Fíha. Nebolo to klbko, ktoré môžete nájsť v košíku na pletenie nejakej starej dámy, ani nevyzeralo byť z jedného kusa. Harry nikdy nič také nevidel. Zdalo sa, že to klbko je vyrobené zo stoviek kúskov priadze, ktoré držali pospolu ... nemal potuchy čím.

"Hoď ho nazad," zavolal Ron, ktorý ustúpil asi o meter.

Zapadli do ľahkého rytmu chytania a hádzania, chytania a hádzania, pri ktorom sa Ronova muška postupne zhoršovala. Samozrejme, v skutočnosti tomu tak nebolo. Ron len nútil Harryho na metle posúvať sa, aby sa načiahol po loptičke. Vo väčšine prípadov posunúť sa vyššie.

Harry si to uvedomoval, ale Ron mal pravdu. Výška, v ktorej lietal, ho trápila menej, keď sa mohol sústrediť na niečo iné. Hoci dobrá otázka bola, prečo to nefungovalo so zlatonkou.

Možno odpoveďou bolo, že hrať prehadzovanú s priateľom bolo také uvoľnené a pokojné. Tréning s plným chrabromilským tímom bol presným opakom a pripomínal mu... Harry si nebol istý. Metlobalové zápasy mali vždy sklony byť napätými. Ale nedokázal si predstaviť, prečo by mu to malo vadiť.

"Nateraz stačí?" zavolal Ron, keď začínalo byť v slabnúcom svetle ťažšie vidieť.

"Áno, dobre." Harry zastavil vedľa Rona a pozrel sa nadol. Jeho žalúdkom sa prevalila vlna úzkosti, keď zistil, ako je vysoko, ale aspoň to nebola čistá panika. Tomuto Harry dokázal odolať, hlavne ak použil "rozptyľovaciu" metódu. "Kde si zohnal také čudné klbko nití?"

"Lavender ho urobila."

"Ach." Harry nevedel, čo povedať a všetko, čo mu prišlo na um, mu pripadalo, ako keby zrádzal Hermionu. Nechcela by, aby sa Ron dozvedel, že ju to rozrušilo až tak, že zjedla úplne sama štvrť kila sladkostí.

Ron si vzdychol. "Nemusíš ju mať rád."

To bolo dobre, pretože Harry ju rád nemal.

"Ale ja ju rád mám, takže..." Ron si znova vzdychol. "Vieš, že nemám rád Draca. Ale je to tvoj brat, takže sa o tom pri tebe snažím nebaviť."

Ale Ron urobil viac než len to, že neočierňoval Draca pred Harrym. Oveľa viac. Keď sa Harry prvý raz prebudil a nedokázal si na nič spomenúť, Ron v skutočnosti Draca pochválil a nazval ho dobrým bratom, hoci ho nemal rád.

To z Rona robilo skutočného priateľa.

A tiež to z Draca robilo ešte väčšieho nevďačného, nevychovaného blbca. Nemal právo znevažovať Rona či si monopolizovať Hermionu tak, ako to urobil, nie keď vedel, že to Ronovi vadí.

A skutočnosť, že to Ronovi vadilo, niečo znamenala, nie? Ron nikdy nežiarlil, keď sa Lavender hádzala po polovici chalanov v Chrabromile. Keď prišlo na Hermionu, Ron sa stal žiarlivým dosť na to, aby sa choval ako kretén!

"Vďaka," zareagoval Harry. "Hm..."

Do kelu. Ron mal asi pravdu. Bude najlepšie, keď sa o ničom z tohto nebudú baviť. Hoci sa Harrymu nepáčilo, ako Ron jednal s Hermionou. Ale na druhej strane sa mu tiež nepáčilo, ako sa Hermiona správala k Ronovi a jej k tomu tiež vôbec nič nepovedal.

Samozrejme, že nie. Žiadneho zo svojich priateľov nechcel uraziť či riskovať, že ich odoženie, kebyže použije nesprávne slová alebo sa bude zdať, že sa pridal na jednu stranu.

A tak či tak, keby sa mu podarilo dať ich znova dokopy, asi by zostalo na ňom, aby pokope aj zostali. Ak si nedokázali udržať svoj romantický vzťah bez toho, aby sa do toho zamiešal, tak od samého začiatku žiaden romantický vzťah nemali mať.

Niežeby niektorý z nich mal amnéziu a potreboval jeho pomoc.

"Hm?"

"Nič," odvetil Harry. Musel rýchlo vyrukovať s niečím, čo dávalo zmysel. "Chcem povedať, že som si ledva zvykol na predstavu, že ste s Hermionou spolu a teraz je všetko preč a zase sa to zmenilo. Kiežby sa môj život upokojil." Ale kedy bol jeho život niekedy pokojný a vyrovnaný? Nemalo zmysel priať si niečo, čo nemohol mať.

Nežádám o to, co nemůžu mít.

Harry prehltol. Na rozdiel od iných spomienok sa táto objavila trochu v súvislosti. Videl, ako Snape sedí na druhej strane stola oproti nemu, keď to povedal, medzi nimi zvyšky pizze. Ale nevidel Snapov stôl. Odohrávalo sa to v dome číslo 4... Harry rozoznal škaredú kvetinovú tapetu svojej tety. A potom Snape vravel... Snape vravel...

Harry sa namáhal, z celej sily sa načahoval po tej spomienke.

Váš otec, pane Pottere...

Harry sa poriadne nadýchol, keď sa pokúšal prinútiť svoju myseľ uberať sa po ceste, ktorou sa predtým neuberala. Zvraštil tvár, keď sa predieral a pretláčal a nakoniec prelomil akúsi bariéru a tá spomienka sa uvoľnila.

Snape se opřel zpět do jedné ze židlí tety Petúnie, propletl si prsty a vážně hleděl na Harryho. „Váš otec, pane Pottere. Na rozdíl od toho, co vám bylo řečeno, nebyl nezaměstnaný.

Harry zalapal po dychu.

Samozrejme, nie preto, že James Potter nebol nezamestnaný. Ale preto, že Snape, ktorý tak veľmi Jamesa nenávidel, to o ňom dokázal povedať. A povedať to hlasom, ktorý obsahoval... takmer opätovné uistenie.

Zdalo sa, že sa svet okolo neho znejasnil, čo Harry pripísal na vrub toho, že bol stratený v myšlienkach, ale potom si uvedomil, že sa mu krúti hlava.

"Kámo?"

Harry cítil, ako skĺzava z metly a potom sa náhle zdala byť zem v nesprávnom uhle a rýchlo sa približovala.

Ruky zovreli rúčku, samé si spomenuli, ako ho vytiahnuť nazad tak, aby sedel obkročmo. Tiež si spomenul, ako sa nakloniť a zmeniť smer, aby mohol letieť nad zemou, až kým dostatočne nespomalí, aby správne pristál.

Ron bol pri jeho boku do piatich sekúnd po tom, ako Harry zosadol. "Čo sa stalo? Si v poriadku?"

"Ach, áno, je mi fajn," Harry si prehrabol vlasy. "Na chvíľu ma niečo rozptýlilo. Myslím, že som prisilno premýšľal. Ale všetko je v poriadku. Len som sa na metle vyrovnal a dostal ten pád pod kontrolu..."

Zrazu mu v hlave zažiaril oslnivý lúč bieleho svetla.

"To je ono!" vykríkol. "Ak znova spadnem, musím sa len správne usadiť na metle a dostať ten pád pod kontrolu. Viem, ako to urobiť!"

"No, áno, ehm..."

Harry sa pohupoval na pätách. "Nie, nechápeš. Je to preč! Je to preč!"

Ron mohol byť trochu pozadu, ale chytil sa. "Ach! Už sa viacej nebojíš výšok?"

Harry sa celkom presne nebál výšok, ale bol príliš vzrušený, aby sa dohadoval. "Nie. Je to preč!"

Ron si poškrabal hlavu. "Len pretože si spadol?"

"Nie, pretože si mal pravdu. Priveľa som o tom premýšľal. Ale keď som namiesto toho myslel na niečo iné, všetko to prišlo prirodzene. A teraz, keď je..." Harry pokrčil plecami. "Neviem, ako to vysvetliť. Ale viem, že sa moje lietanie vrátilo k normálu. Vďaka, Ron."

"Nič som neurobil..."

"Áno, urobil." Harry si znova privolal metlu. "Ach. Myslím, že mi niekde vypadlo to tvoje klbko."

Ron pokrčil plecami. "Zaletím znova ponad ihrisko a privolám ho."

Harry prikývol a zamieril z ihriska nahor ponad vyvýšeninu malého pahorku.

Bol viac než prekvapený, keď na vrchu len kúsok od hrebeňa našiel stáť Snapa. "Pane?" pristál a zoskočil z metly. "Myslím, Severus. Čo tu robíš?"

"Nepredpokladám, že uveríš, že som na rekonvalescencii," suchým hlasom odpovedal Snape.

"Nie, myslím, že neuverím," odsekol Harry. "A to bez toho, že by som vedel, čo rekonvalescencia je."

Slabý náznak úsmevu nadvihol kútiky Snapových pier. "Nadýchavam sa pre svoje blaho nočného vzduchu."

"Ale ty sa nenadýchavaš." Harry sa postaral, aby to znelo ako otázka.

"Nie." Snape zaváhal. "Zazrel som ťa s Weasleym odchádzať spoločne skôr z večere a domnieval som sa, že ste šli lietať."

Harry si nebol istý, čo si myslieť o súvislostiach. "Ty si sa chcel pozerať?" Zamračil sa, keď Snape prikývol. "Bol si si tak istý, že spadnem?"

"Vôbec nie." Ďalšie zaváhanie. "Nespadol si ani inokedy, keď ste s pánom Weasleym spoločne trénovali."

"Vtedy si nás tiež sledoval?"

Namiesto, aby zosmiešnil Harryho za to, že vyhlásil očividné, Snape len znova prikývol. "Dával som pozor, aby som zostal nevidený, ale chcel som byť po ruke, keby si potreboval... niečo."

"Chceš povedať, že si tu chcel byť, aby si mohol použiť tlmiace kúzlo v prípade, že spadnem."

"To tiež."

Harry vydýchol. "Pozri, zrejme si to myslel dobre, ale z toho, že sa tu skrývaš nevidený mi naskakuje husia kožu, dobre? Je to, ako keby si ma špehoval."

"A presne preto som dnes večer svoju prítomnosť nezatajil," pokojne odvetil Snape.

"Stále mi to naháňa husiu kožu," zamrmlal Harry.

"Nemá naháňať 'husiu kožu', keď si otec praje stráviť čas so synom."

"Súhlasili sme, že sa pokúsime byť len priateľmi!"

"Ani keď ťa sleduje priateľ, nemá ti to čo naháňať husiu kožu."

"Ak na seba použije Splývacie zaklínadlo a nepovie mi, že tam je!"

"Ale ja som ti to povedal."

Harry mocnejšie zovrel metlu. "Áno, povedal. Ale naháňa mi husiu kožu, že si čakal tak dlho."

Snape sklonil hlavu. "V tom čase som mal pocit, že nie je iná alternatíva." Hlas mu značne znežnel, keď pokračoval. "Harry. Vyhľadal som ťa len preto, aby som na teba dával pozor. Priznal si strach z lietania a odhodlanie ten strach prekonať. Čo keby sa počas jedného z vašich stretnutí prihodilo nejaké nešťastie?"

V poriadku. Harry chápal, aké to pre neho muselo byť, takže sa rozhodol, že mu tú husiu kožu odpustí. "Dnešok mi priniesol šťastie," veselo povedal. "Videl si? Stratil som kontrolu, ale znova som ju našiel a teraz si pripadám..." Usmial sa od ucha k uchu a pohol sa smerom k hradu, Snape vedľa neho. "Pripadám si ako chrabromilčan, ktorý vytrie so slizolinčanmi pri ďalšom zápase podlahu. Na metlobalový pohár môžete zabudnúť."

"Domnievam sa, že k tomu bude mať čo povedať Draco."

"Myslel som si, že k tomu povieš niečo ty," odsekol Harry. "Alebo nie, možno nemyslel. Bez urážky, stále si myslím, že sa vrátiš k svojmu zvyčajnému ja. Ale predpokladám, že som si skutočne nemyslel, že chceš, aby Slizolin vyhral pohár za cenu, že zo mňa bude neschopný hráč." Krútil pri chôdzi hlavou. "Prepáč. Nedávam zmysel."

"Minulý rok som sa naučil chápať tvoje opisné výrazy," pokojne odvetil Snape. "Chceš povedať, že časť z teba teraz verí, že pre mňa znamenáš viacej ako medzifakultná rivalita, ale tá viera popiera to, čo o mne predpokladáš."

"Niečo také." Harry sa uprene díval na trávu. Pri ďalšej vete sa nedokázal na Snapa pozrieť. "Ehm... ako ti bude, naozaj, keď Chrabromil porazí Slizolin, pretože chytím zlatonku pred Dracom?" Harry skôr vycítil, než zazrel svojim periférnym videním slabé pokrčenie pliec. "Pokiaľ ide o metlobal, som v nezávideniahodnej pozícii. Tvoje víťazstvo je Dracova strata a naopak. A obaja ste moji synovia."

Tentoraz sa Harry kvôli tomu slovu nehádal. Uvedomoval si, že to Snape takto cíti.

Dovtedy sa dostali takmer ku schodom do hradu. Harry zastal a tentoraz sa uistil, že bude hľadieť Snapovi do tváre. "Spomenul som si, že sme spolu jedli pizzu. V Surrey. Povedal si..." Zastal, aby prehltol. "Povedal si, že môj otec nebol nezamestnaný. Čo som vedel, ale ty si to povedal tak, ako keby si sa chcel uistiť, že to viem."

"Už k nemu viacej necítim nenávisť, ak je to to, kvôli čomu vyzeráš taký zmätený."

Harry sa pokúsil nasadiť neutrálny výraz. "Nechápem prečo."

Snape sa máličko predklonil, v tmavých očiach mu zaiskrilo. "Pretože nemôžem milovať jeho syna a jeho stále nenávidieť. V tebe je z neho príliš veľa, aby to bolo možné."

"Ale..."

Snape si vzdychol. "Viem, že to, ako som správal kvôli tej mysľomise, môže len spochybniť moje ďalšie tvrdenie, ale Harry... Začal som Jamesa rešpektovať skôr, než zomrel. Boli sme spoločne v Ráde, pracovali sme, aby sme dosiahli ten istý cieľ, hoci prostredníctvom... nesmierne odlišných spôsobov."

"Ale potom prečo si ma tak veľmi nenávidel v prvý deň školy?" spýtal sa Harry, bolesť v jeho hlase. Ten zvuk prekvapil dokonca aj jeho. Pred rokmi to prekonal. To, že mu na tom znova záležalo, znamenalo, že Snape pre neho niečo znamenal.

Znamenal niečo pre tie časti z neho, ktoré si nespomínali.

"Ak to nebolo kvôli tomu, že som ti ho pripomínal a nedokázal si zniesť pomyslenie na neho?" tlačil Harry, pretože Snape neodpovedal.

"Nedokázal som zniesť pomyslenie na neho," smutne povedal Snape. "Toľko je pravda. Môj vzťah s Jamesom nikdy nebol ľahký, dokonca po tom, čo sme obaja dospeli. Istým spôsobom ani jeden z nás poriadne nedospel. Dvadsaťročný sa ti môže zdať ako dospelý a zodpovedný človek, ale keď sa na to pozrieš z druhej strany, môžem ti povedať, že to nie je vek veľkej múdrosti. To všetko si mi pripomínal."

"Pripomienka zlých časov," zamrmlal Harry. Domnieval sa, že to dokáže pochopiť.

"Vidieť ťa týždeň po týždni v triede uľahčovalo stále sa starými časmi zaoberať," dodal Snape. "A to... mi vyhovovalo."

Harry si odkašľal a konečne to povedal. To, čo sa pokúsil povedať vtedy, ale Snape nedokázal počúvať, vtedy nie. Možno by teraz mohol. "Vážne ľutujem, čo v ten deň urobil, pane. Severus. Bolo to... nuž, nemôžem ťa viniť za to, že si ho nenávidel, nie po tomto."

"Nič z toho nebola tvoja chyba." Snape chvíľu sledoval horizont, ale potom sa otočil k Harrymu. "Nikdy som ťa nemal povzbudzovať, aby si o ňom zle zmýšľal, rovnako ako nemali také niečo urobiť tvoji príbuzní. Prijmi moje ospravedlnenia."
"Ja... ja..." Harry prestúpil z nohy na nohu. "Neviem, čo povedať, pane. Severus."

"Nie je treba hovoriť nič." Snape sa načiahol, ako keby ho chcel chytiť za plece, ale potom v poslednej chvíli ruku stiahol. "Mal som ďalší dôvod prísť na ihrisko. Riaditeľ chce s nami hovoriť vo svojej kancelárii."

"Ach. Problém?"

"Úplne naopak."

Harry vyvalil oči, ale nezdalo sa, že by chcel Snape ešte niečo ďalšie povedať, až kým nebudú za poriadnymi ochranami, takže si Harry zastrčil metlu pod pazuchu a nasledoval ho do hradu.

 

---------------------------------------------------

 

"Harry, môj chlapče. A samozrejme, Severus. Modré z neba? BonPari? Toffifajky?"

"Skúste malteserky," poradil Draco z plyšového kresla odsunutého nabok. "Sú neuveriteľné. Hmm. Viete, vážne som sa mal zaujímať o muklovskú kultúru už dávno predtým. Netušil som, že majú takú hojnosť sladkostí."

"S radosťou si poslúž, môj chlapče," veselo povedal Dumbledore. "Skutočne s radosťou."

"A tie farebné fazuľky!" zažiaril Draco so šťastným úsmevom na Harryho. "Tie si mal? Sú ako fazuľky každej chuti, okrem tých s odpornou príchuťou. Sú úžasné. Môžeš ich jesť celý deň a nikdy, vôbec nikdy ti nezabehne, keď narazíš na chuť zvratkov či dážďoviek alebo hovnivála..."

"Riaditeľ," vložil sa do toho Snape, keď zazrel Dracovým smerom. "Domnievam sa, že nám chcete oznámiť dôležité informácie."

"Len je mrzutý, že tu nie je žiadne sladké drievko (cz: lékořice)," v predstieranom šepote povedal Draco.

Snape sa posadil, habit za ním zavial, ako keby oživený jeho hnevom.

Harry sa posadil vedľa Draca a načiahol sa po zabalenej karamelke.

"Áno, áno, váš otec sa nemýli," riekol Dumbledore. S mávnutím prútika nechal zmiznúť rôznorodé sladkosti, ktoré tam ležali. Nechal len tú v Harryho ruke, ale Harry nestrácal žiaden čas, než si ju vhodil do úst.

"S Dracom sme vymysleli plán," oznámil Dumbledore. "Celkom správne poukázal na to, že je jednoducho neprijateľné, aby som dovolil Luciusovi Malfoyovi ponechať si práva člena správnej rady. Kým ich bude mať, Voldemort sa bude o ne usilovať, čím bude Remus v stále viac a viac neudržateľnejšej pozícii. A tak použijeme Vianočný bál ako zámienku, aby sme ho pripravili o postavenie člena správnej rady."
"Má to jedinú chybičku," Draco sa zákerne usmial. "Nie je to skutočný Lucius Malfoy, kto o to postavenie príde."

Harrymu bude ľúto, ak Remus nebude môcť prísť na hrad, kedykoľvek sa mu zachce, ale bolo mu jasné, že ostatní majú pravdu. Pre neho to bolo nebezpečné postavenie. Nedalo sa odhadnúť, čo mohol Voldemort požadovať, ale dalo sa predvídať, čo Luciusovi urobí, ak jeho požiadavky nesplní. "Takže aký je plán?"

"Musíme donútiť 'Luciusa' urobiť niečo, čo je pre člena správnej rady neprijateľné," povedal Draco. "Ale súčasne mu to nesmie spôsobiť problémy u Temného pána. Ehm, Voldemorta. Takže ho chcem vyprovokovať, aby sa nechutne vyhrážal muklorodeným. Vyhrážky na verejnosti... to by malo stačiť, aby ho ostatní členovia prepustili."

Harry sa zamračil. "Ale tvoj otec býval vždy takto nechutný. Predtým bolo treba členom pohroziť, aby ho odvolali. A dokonca ani to dlho nevydržalo..."

"Nenazývaj ho mojím otcom," vyprskol Draco. "Vydedil ma a ja som tomu rád."

"Prepáč. Sila zvyku."

Snape zdvihol ruku. "Podrobnosti plánu, Draco."

"Ach, táto časť je ľahká. " Draco sa oprel dozadu v kresle, ruky uvoľnené na opierkach. "Hermiona Grangerová príhodne nemá s kým ísť na bál. Požiadam ju, aby šla so mnou."

Ach, Bože. Možno Draca vždy tak trochu Hermiona priťahovala, ak dokázal vyrukovať s takýmto plánom.

Draco pokračoval, ako keby si vôbec nevšimol Harryho mračenie sa. "Najprv budem Luciusa ignorovať, ako keby som nemohol zniesť jeho prítomnosť, ale keď s ňou pritancujeme dosť blízko, rozhodnem sa okázalo ju predstaviť ako svoju partnerku. Lucius sa rozzúri, že som sa zaplietol s muklorodenou, hoci nepochybujem, že použije oveľa hrubšie slovo. Dopredu to dáme Remusovi vedieť, samozrejme, aby sme sa uistili, že zareaguje dostatočne odporne, aby presvedčil ostatných členov rady, aby ho odvolali."
Harrymu poklesla sánka, všetky myšlienky na Dracove intrigy zabudnuté. "Prečo si myslíš, že Voldemort ho za toto nepotrestá?"

"Pretože pochopí pobúrenie, ktoré bude Lucius cítiť pri pomyslení, že jeho jediný syn špiní jeho čistú čarodejnícku krv."

"Možno," pochyboval Harry. "Tvoj plán závisí na tom, že Voldemort bude a rozumný, keď je v skutočnosti totálne šialený."

"Tak nám potom prezraď svoj geniálny plán ty!"

"Nepovedal som, že nejaký plán mám, len som povedal, že mám o Remusa obavy!"

"Harry," vložil sa Snape. "Keby Remus Lupin nevedel, ako zvládnuť Voldemorta, nebol by ešte stále nažive."

"Skôr som sa obával Cruciata."

"Nepochybujem, že Voldemort trestá svojich nasledovníkov, keď by nemal. Avšak ešte nikdy nezašiel príliš ďaleko. Asi má viac zdravého rozumu než Bellatrix Lestrangeová."

"To mě má jen uklidnit," odvetil Harry a potom sa strhol, pretože si bol poriadne istý, že také niečo povedal Snapovi predtým, ale za úplne iných okolností.

"Tento plán je menšie z dvoch ziel," pokojne vyhlásil Dumbledore. "Remusovi počas Vianočného bálu prikázali preskúmať ochranné kúzla. Neskôr ho nepochybne požiadajú, aby pripravil akýsi druh posledného útoku. Keby v tomto prípade zlyhal, znamenalo by to jeho smrť. Pred tým ho musíme ochrániť, Harry."

"Takže ho ochránime tým, že ho vystavíme nebezpečenstvu," odvetil Harry, pery skrútené.

"Je to ako vybrať si medzi piatimi metlobalovými fanúšikmi a tučným mužom vedľa teba," povedal Draco. "Ani jedno nebude dobré. Jediné, čo môžeš urobiť, je to, čo bude najmenej zlé.

Harry to chápal. Stále sa mu to ale nepáčilo. Ale čo iné sa dalo urobiť? Nemohli nechať Remusa v tejto pozícii, pretože raz by ho požiadali, aby zrušil ochrany.

"Je tu ešte niečo iné," prehovoril Dumbledore. "Ja by som to asi s tebou nepreberal, Harry, ale tvoj otec trvá na tom, že si vedieš lepšie, keď máš viacej informácii ako menej."

Harry obrátil hlavu, aby vyvalil oči na Snapa, ale ten mu opätoval len prázdny výraz.

"V sobotu večer budem pripravený, aby som si vymenil s Remusom prenášadlá, takže keď sa z nejakého dôvodu jeho aktivuje, teba to nevystaví žiadnemu nebezpečenstvu. To, čo mi robí starosti, je náročnosť úlohy dovoliť mu preniesť sa s tebou, kým sa stále bude musieť zdať, že sme urobili všetko, čo je v našej moci, aby sme ťa ochránili. Voldemort samozrejme nebude vedieť, že sme si vymenili prenášadlá. Remus mu oznámi, že som vyvinul nové mocné kúzla, ktoré môžu ovplyvniť správanie prenášadla druhého čarodejníka."

Harry nad tým chvíľu uvažoval. "Tak prečo ho vôbec musí Draco vyprovokovať?" Hlas mal sarkastický. "Alebo to, že ma odnesie prenášadlom z Veľkej siene, nie je dostatočným dôvodom, aby ho ostatní členovia rady odvolali?"

"Vo vojnových časoch je najlepšie mať v hre viac než len jednu lesť," povedal Snape. "Považuj úskok svojho brata za rezervný plán."

"V poriadku." Harry sa trochu rozveselil. "Takže kam sa s Remusom prenesiem?"

"Na rozdielne miesta," napätým hlasom odpovedal Snape. "Albus konštruuje zmiešané prenášadlo. Ty prídeš do mojich izieb. Lupin sa ocitne v Zakázanom lese a odmiestni sa odtiaľ."

"Nemôžem byť chvíľu osamote s Remusom, než sa musí ohlásiť Voldemortovi?"

"Nie."

"Ale..."

"Nie."

"Uvažuj o tom, Harry." Draco už viacej nevyzeral tak uvoľnene. "Lupin sa musí ohlásiť okamžite, ako sa prenesie von. Akékoľvek zdržanie by bolo podozrivé. Vieš, že existujú študenti, ktorí povedia svojim rodičom, kedy zmizol z Veľkej siene."

"A tiež," dodal Dumbledore. "Nesmieme zabudnúť, že Voldemort vynikajúco ovláda legilimenciu. Najlepšie bude nechať Remusa zostať v jeho roli. Čím menej musí skrývať, tým lepšie pre všetkých zainteresovaných."

"To je pravda," riekol Draco. "Nie ako predtým, keď ste s ním hodili na hrade reč. Vtedy sa nemal okamžite potom stretnúť s Voldemortom."

"Draco!" vyprskol Snape. "Koľkokrát som ti povedal, aby si bol opatrný v tom, čo prezradíš pred Harrym?"

Draco ohrnul pery a tváril sa skrz-naskrz namrzene, ale Harry mu to nekúpil. Povedal to úmyselne. Aby otestoval Snapovu reakciu?

A keď hovoríme o Snapovi... Harry sa na toho muža plne pozrel. "Mohli ste mi jednoducho povedať, že nechceme, aby mal spomienky na rozhovor so mnou!"

"Možno by som si rád myslel, že budeš rešpektovať moju autoritu bez toho, aby som potreboval pri každom zvrate udalostí vysvetlenie."

"Ach, áno. Tebe veľmi záleží na autorite," vyprskol Harry. "Dobré vedieť, že sa aspoň niektoré veci nezmenili. A pokiaľ som po celý čas potreboval vysvetlenia, možno by si mi mohol vysvetliť, čo si si kurva myslel, že robíš, keď si niekedy nechal Remusa so mnou hovoriť, ak ho to vystavilo nebezpečenstvu! Kde si nechal rozum?"

"Harry, vážne pozor na jazyk," mierne pobúreným tónom povedal Dumbledore. "Toto nie je Severusov byt, kde máš zjavne dovolené hovoriť, ako sa ti zapáči."

"Budeš taký láskavý, Albus, a necháš ma zvládnuť svojho vlastného syna?" Snape sa otočil k Harrymu. "Vieš, že má pravdu. Tvoj slovník je hanebný. V týchto dňoch sa vraciaš k neslušným slovám minimálne, aby si provokoval."

Harry takmer povedal: Srať na môj slovník, ako to urobil predtým, ale podarilo sa mu tie slová zadržať. Ale nie preto, že to povedal Snape. Skrátka, iné veci boli oveľa dôležitejšie.

"Nemeňme tému. Prečo si nechal Remusa so mnou hovoriť, ak to znamenalo, že bude musieť ukrývať ďalšiu spomienku?"

"Lupin doteraz mnohokrát odolal Voldemortovej legilimencii. Avšak jeho najväčšou slabosťou sú jeho nedostatky v ukrývaní najnovších spomienok. Keby s tebou hovoril po bále a niekoľko dní po tom ho nepovolali, dokázal by ju dostatočne uzavrieť. Keď s tebou hovoril predtým, Voldemort bol na pevnine a bolo nepravdepodobné, že bude s Lupinom nejaký čas v kontakte."

"Remus nemôže vždy v našej prítomnosti hrať svoju úlohu," dodal Dumbledore. "Ako by mohol? Musí z času na čas podať správu Rádu, tak ako to urobil ohľadne Voldemortových požiadaviek týkajúcich sa Vianočného bálu. Musí sa pravidelne stretávať so Severusom, aby si precízne pripravil svoj Všehodžús alebo obnovil Znamenie."

Draco mu už ten proces trochu vysvetlil. Avšak teraz pred Snapom musel Harry predstierať, že tomu vôbec nerozumie. "Obnovil Znamenie?"

Dumbledore mávol rukou, ignoroval pritom, ako sa Snape napäl. "Samozrejme. Lupin má na sebe Temné znamenie magicky zamaskované, aby ladilo s magickým podpisom Luciusa Malfoya. Nič menej by Voldemorta neoklamalo."

Harry si uvedomil, že premýšľa, ako sa im v prvom rade podarilo dostať na Remusa falošné Temné znamenie. Odrezali ho z Malfoyovej ruky skôr, než sa premenil na sochu?

Alebo... alebo... čudné. Harry mal pocit, že bolo odrezané zo Snapovej ruky. Ale to nedávalo žiaden zmysel. Snape svoje stále mal, nie? Harry ho v poslednej dobe nevidel, ale takmer si mohol spomenúť, že ho videl.

Akási vízia zažiarila v jeho mysli, taká absurdná, že ju okamžite zapudil. Niežeby tu niekde bola nádoba s rozzúrenými rezervnými Temnými znameniami! A Znamenia na človeka nekričia, keď zloží vrchnák!

"Chápem, prečo nie je dobrý nápad hovoriť s Remusom," otupene povedal Harry. Samozrejme, že chápal. Vôbec nechcel vystaviť Remusa nebezpečenstvu. S povzdychom sa otočil k Snapovi. "Ale stále si myslím, že by ste ma nenechali aj bez ohľadu na to."

"Nechal ťa s ním hovoriť len pred pár mesiacmi," oznámil Draco.

Tentoraz Snape skutočne zavrčal.

"Čo je?" spýtal sa Draco. "Už o tom vie. Práve som to spomenul. Osobne si myslím, že by si mu mal povedať, prečo si si myslel, že je také dôležité, aby sa s Lupinom porozprával. Konkrétny dôvod, Severus..."

"Prestaň rozprávať, okamžite," zavelil Snape.

Ale bolo samozrejme príliš neskoro. Asi to bolo presne to, čo Draco zamýšľal. "O čom Draco hovorí?"

"Lepšou otázku by bolo, koľko riadkov by mal napísať?"

"Len nie desaťtisíc," bez premýšľania odvetil Harry.

Snape mu venoval rýchly, hodnotiaci pohľad.

Medzitým sa Dumbledore zachechtal. "Ale no tak, nesmieš Draca priveľmi obviňovať, Severus. Predpokladám, že len reaguje na moje priania, ktoré som vyjadril tej noci, keď som ťa nechal samého s Harrym s pokynmi, aby ste prediskutovali Samhain." Riaditeľ sa zrazu pozrel ponad rám svojich okuliarov, jeho pohľad sa vtláčal do Harryho. "Dúfam, že ti o tom tvoj otec povedal?"

"Albus," Snape si vzdychol. "Povedal som ti, že som povedal."

"Ach, ale ty si známy tým, že občas klameš." Dumbledorov veselý tón povedal jasnejšie než slová, že všetko je odpustené. "Vo svojich záznamoch o dochádzke, aby som citoval jeden príklad z mnohých. Páni, mohol by som pokračovať a pokračovať. Život medzi slizolinčanmi nikdy nie je nudný!"

"Povedal mi to," konštatoval Harry. Len pre prípad, že by bolo toho, čo by mal vedieť, viacej než Snape povedal, Harry dodal: "Povedal mi, že ma držal, kým do mňa Lucius Malfoy strkal ihly. Ale bolo to nevyhnutné kvôli prenášadlu. Zrejme si to vyčíta, ale len sa ma pokúšal zachrániť, takže to vážne nie je potrebné. To bolo ono?"

"Ach, áno, to bolo ono. Som na Severusa pyšný za to, že ti to povedal. Dúfam, že už si si uvedomil, že nedáva najavo veľa emócií, ale..."

"Mohli by ste sa vy dvaja prestať o mne baviť, ako keby som tu nebol?" spýtal sa Snape tak rázne, že mu niekoľko zatúlaných pramienkov vlasov vyfúklo nahor.

Harry sa raz pozrel na Snapa, potom venoval svoju plnú pozornosť Dumbledorovi. "Čo presne ste povedali Dracovi, aby urobil?"

"V tomto prípade by som sotva mohol povedať, že som Dracovi niečo presne povedal, môj chlapče. S Dracom sme toho večera skutočne viedli príjemný rozhovor. Týkal sa všetkých možných vecí, aj magických aj svetských. A možno som pri treťom poháriku Starorežnej spomenul, že sa mi uľavilo, keď viem, že ti Severus konečne povie pravdu o Samhaine a že keby, náhodou, existovali iné malé klebietky z minulosti, ktoré by ti pomohli lepšie ho spoznať, prečo nie, dúfal by som, že Draco, keďže je jeho syn rovnako ako tvoj brat, nájde odvahu povzbudiť úbohého Severusa, aby prekonal svoju nechuť a rozprával voľne, v nádeji, že..."

"Tá tvoja veta niekedy skončí?"

"Ale Severus. Nie je treba byť sarkastický..."

"Vieš, prečo o mnohých veciam mlčím!" precedil cez zaťaté zuby Snape. "Je to pre jeho dobro!"

"A pre tvoje vlastné nie?" Dumbledore sa načiahol, aby si napravil klobúk, ktorý mu takmer spadol.

"Samozrejme, že pre jeho vlastné," riekol Draco. "Severus by bol radšej, keby si Harry myslel, že je dokonalý, ale..."

"Také riziko neexistuje," zamrmlal Harry.

"Draco!"

"Ach, viem, že sa len cítiš trápne. Nechceš, aby Harry zistil, aký niekedy dokážeš byť zabednený..."

"Silencio mutus!"

Harry zhíkol, keď široký kus látky zrazu zakryl Dracove ústa. Draco zaň začal poťahovať, ale bolo to zbytočné. Vyzeral prilepený nadobro.

Dumbledore si vzdychol. "Severus, no tak."

"Budeš držať jazyk za zubami?" spýtal sa Snape hlbokým, temným hlasom. Hlasom, ktorý sľuboval, že hoci to zapchatie úst odstráni, ešte s Dracom neskončil.

Draco zúfalo prikyvoval, vydával prerušované slabé zvuky, kvôli ktorým si Harry myslel, že za tým obväzom má zlepené dohromady aj pery.

"Finite."

Draco schmatol obrúsok zo stola vedľa seba a vypľuvol do neho. Vydal pri tom hrozný zvuk a po celý čas zazeral na Severusa.

"Odmietam byť ďalej zapletený v tejto rodinnej škriepke," vážnym hlasom prehovoril Dumbledore, hoci oči mu iskrili. "Severus, možno by si mohol zvážiť, že dopraješ pojmu 'kvalita života' trochu väčší význam. Vážne si myslím, že by Harrymu prospelo poznať ťa lepšie, aj s tvojimi slabými stránkami."

Draco vyzeral, že by rád niečo k tým 'slabým stránkam' povedal, ale rozhodol sa držať jazyk za zubami.

Dobrý nápad, pomyslel si Harry. Snapove ďalšie kúzlo by mu mohlo odstrániť jazyk, ak Draco nebude opatrnejší.

"Pri tomto vás troch džentlmenov zanechám." Dumbledore mávol rukou, spôsobil, že sa všetky zmiznuté sladkosti znova objavili. To prinútilo Harry uvažovať, či tu po celý čas neboli, len boli utajené. "Ach áno, ešte niečo." Zmes silných, pásikovaných odrezkov sladkého drievka sa zjavila hneď vedľa Snapovho ľavého lakťa. "Pre prípad, že by niektorý z vás potreboval výživu." Ešte raz sa mu zalesklo v modrých očiach a potom sa za Dumbledorom potichu zatvorili dvere.

"Ten dotieravý starý..." Snape sa zastavil, zazrel na kopu sladkého drievka a s utrápeným povzdychom si vhodil jedno do úst.

"Takže akú zabednenú vec si urobil?" spýtal sa veselo Harry.

Snape stlačil pery dohromady tak silno, že to Harrymu pripomenulo fotku, ktorú kedysi videl v muklovskej učebnici. Robieval to akýsi americký prezident... Harry nemal potuchy ktorý.

"Kvalita života," povzbudil Harry. "Pochop, lepšie ťa spoznať v nej spôsobuje značný rozdiel. Videl som ťa... hm, nestráženého tej noci, keď som sa s tebou prišiel porozprávať, že... Pochop," začal znova. "Po tom, čo som ťa takto videl, uvedomil som si, že si človek. Čo znie prekvapujúco, ale ver mi, predtým som to vedel len čisto abstraktne. Toto bude veľmi podobné. Rád by som počul o tom, čo hlúpe si urobil."

Draco zrazu vydal dusiaci sa zvuk a pokúsil sa zamaskovať to kýchnutím.

"Nemyslíš, že chalan by mal poznať svojho.... hm... hm..." V žiadnom prípade Harry tú vetu nedokázal dokončiť. Prial si, aby s ňou vôbec nezačal, hoci mal pocit, že také dačo povedal minimálne raz predtým.

"Priateľa?" spýtal sa Snape po dlhom mlčaní. Hlas mal temný, ale nie tak temný, ako mohol byť.

"Áno, to." Harry si odkašľal. "Som si istý, že je to jedna z tých výnimiek, čo by doktorka Milá schválila, pane. Severus."

"Ach, tá milá doktorka." Snape si oprel prsty do vežičky. "Možno je na rade obchod. Ja ti prezradím svoju zabednenosť, ako to Draco elegantne nazval a ty... a ty budeš súhlasiť, že počas blížiacich sa sviatkov sa aspoň raz stretneš s doktorkou Milou. Neušlo mi, že si s ňou nejaký čas nemal schôdzku."

"Myslel som, že ti nehovorí o mojich sedeniach," rozvášnil sa Harry. "Prisahala, že nepovie ani slova a pozri sa, vyzradila, že nechala na mne, aby som ja určil rozvrh, ale ja som bol zaneprázdnený!"

"V tom bolo zapletené veľmi málo vyzradenia. Alebo si myslíš, že je v záujme pacientovej dôvery, aby mi posielala účty za sedenia, ktoré sa neuskutočnili?"

Ach. Ach. Horúca záplava hanby sa rozšírila nahor z jeho límca a Harry zatúžil po ochladzovacom kúzle. A niet divu. Cítil sa hrozne trápne. Tak veľmi, že sa musel pozerať na zem. Snape platil za jeho terapiu! Snape platil za jeho terapiu!

Hoci odpoveď už bola v tom čase zrejmá, Harry sa skrátka musel spýtať. "Platil si za moju terapiu?" Nepočkal na odpoveď. "Ja som mal... do kelu! Malo ma to napadnúť samého!"

"Nechápem prečo," zmäteným hlasom povedal Snape. "Nie si zvyknutý mať rodiča."

To bolo povedané mierne.

"Môžem..." Harry prehltol. "Nepáči sa mi tá predstava, pane. Bez urážky. Myslíš, že by si mi mohli poslať účty, aby som sa o ne postaral?"

"Nie, nemyslím, že by som to mohol urobiť."

"Ale..."

"Chcel by si si financovať aj svoj vlastný vianočný darček?"

Harry zažmurkal. "Jé. Už sme viedli kedysi podobný rozhovor? Pretože to znelo... takmer strašidelne, bolo to také povedomé."

"Už sme predtým viedli podobný rozhovor." Snape mu venoval slabý, napätý úsmev.

"No, len je trápne, že platíš za niečo tak kompletne, ehm, osobné, a..."

"Harry," prerušil ho Draco. "Čuš."

"Ale..."

"Je to náš otec! Okamžite čuš."

Harry zostal ticho, hlavne preto, že Draco mal v očiach nahnevaný lesk, ktorý vravel, že nemá ďaleko od toho, aby sám vrhol Silencio mudus.

"Možno je na rade zábavná anekdota," po chvíli povedal Snape.

"Hoci ťa jednako požiadam, Harry, aby si počas sviatkov zvážil rozhovor s doktorkou Milou. Takže, podľa tvojej predchádzajúcej poznámky, že ma lepšie spoznáš, keď budeš vedieť o mojich chybách. Náhodou sa stalo, že si počas leta a na začiatku tohto roku povedal množstvo vecí, kvôli ktorým som si bol istý, že naznačuješ, že si... romanticky naklonený k svojmu vlastnému pohlaviu."

 

Poslední komentáře
16.12.2011 19:03:53: Nadhera smiley${1}smiley${1}smiley${1}
13.12.2011 16:42:57: Páni, Jimmi, ty přidáváš tak rychle, že to nestíhám číst smiley Na další část této kapitoly si ovšem p...
13.12.2011 16:02:22: Hm, som zvedavá, koľko ti bude trvať, kým prídeš na to, že už tu je :D Na tie časy sa nedá spoľahnúť...
13.12.2011 15:24:46: Vieš, aký prešľap sa mi podaril naposledy? The magazine and battery. Časopis a baterka, no nie? (mal...
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.