Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Kapitoly 29 - 32

29. Medzihra: Scény z bálu

Preklad: Jimmi
Beta-read: zelaa001

Šťastné a veselé!
Ako darček celá kapitola.

---------------------------------------------------

Kapitola dvadsať deväť

Medzihra: Scény z bálu

---------------------------------------------------

"Severus," zamrmlal Albus, keď sa postavil vedľa neho. "Tvoja bdelosť je povestná, ale vieš, čo hovorieva Moody. Vždy v strehu! A tvoj by sa zlepšil, keby si sa presunul bližšie k svojím synom."

"A ako to mám uskutočniť?" Severus stroho kývol smerom k tanečnému parketu, kde sa Harry s Dracom venovali svojim partnerkám. Harry prekvapujúco tiež. Nikdy by nepredpokladal, že slečna Lovegoodová bude typom, ktorý  bude priťahovať jeho syna. Ale na druhej strane, jeho schopnosť odhadnúť Harryho typ sa ukázala ako katastrofálna. "Mám sa postaviť do stredu tanečného parketu?"

Albus mľaskol jazykom. "Na takého geniálneho muža ti občas uniká očividné."

Nie, neuniklo mu. "Ja netancujem." 

Albus nič nepovedal. Ani nemusel; jeho pohľad bol výrečný dostatočne. Obsahoval výčitku a za ňou sklamanie.

Najhoršie na tom bolo, že si Severus uvedomoval, že má riaditeľ pravdu. Odmietanie byť tak blízko svojím synom, dokonca aj keď to znamenalo musieť tancovať, bolo konanie, ktoré si výčitku zasluhovalo. Severus si navrával, že by jeho pozornosť rušilo, keby šiel tancovať, ale bolo mu jasné, že to v skutočnosti nie je pravda. Ak pri dozore pri trestoch a sledovaní hlupákov, ktorých viacej zaujímala triedna rivalita než obsah ich kotlíkov, dokázal pripravovať svoje vlastné elixíry, určite dokázal tancovať a stále dávať na Lupina pozor.

Musel priznať, že Lupin v predstieraní, že je Lucius Malfoy, odvádzal chvályhodnú prácu. Prechádzal sa krížom krážom po tanečnom parkete, používal palicu presne tak okázalo, ako to robieval Lucius. Ale u Luciusa to nikdy nepôsobilo afektovane... nie, Lucius býval rafinovanejší.

A teraz bol Lupin rovnako.

Kedysi by sa nad tým Severus zamračil. Teraz na neho hľadel s neochotným rešpektom. A vďačnosťou. Ako by mohol byť nevďačný, keď Lupinov herecký talent - a samozrejme Severusov zdokonalený Všehodžús - pomáhal pri získaní informácii v predstihu, informácií, ktoré raz mohli znamenať rozdiel medzi životom a smrťou jeho synov?

Severus by pre svojich synov urobil čokoľvek, vrátane zmeny svojho názoru na Remusa Lupina.

Dokonca vrátane... tancovania.

"Tak teda dobre," slabo prikývol na Albusa. Znova prehľadal tanečný parket, v duchu odmeriaval vzdialenosť, ktorá oddeľovala Lupina od Harryho. V tejto chvíli sa až tak veľmi nebál o Draca, pretože Draco sa pre istotu držal na vzdialenej strane parketu, neustále menil svoju polohu tak, aby zostal od Lupina poriadne ďaleko.

Harry, na druhej strane, bol blízko stredu tanečného parketu a vyzeral, že si neuvedomuje nič okrem svojej partnerky, ktorá mala na sebe šaty tak prapodivné, tak bizarné, že bili do očí ako príhodný cieľ.

Príhodný, pomaly sa pohybujúci cieľ, pretože Harry a slečna Lovegoodová sa tisli k sebe a pohupovali sa, kým všetci ostatní tancovali dosť divoko.

Severus sa striasol, desil sa pripojiť k tej tlačenici, ale Albus mal pravdu. Patrilo by sa, aby zaujal miesto oveľa bližšie k Harrymu tak, aby akýkoľvek prítomní špióni mohli nahlásiť svojim smrťožrútskym rodičom, že vzal Severus hrozbu, ktorú predstavoval "Lucius Malfoy" skutočne veľmi vážne.

Nanešťastie prvá profesorka, na ktorú narazil, keď sa otočil, aby si pohľadal partnerku, bola tou poslednou, ktorú by chcel požiadať o tanec. Charity Burbageová. Poznal ju roky a domnieval sa, že svojím vlastným spôsobom bola dosť milá, ale neušiel mu fakt, že strávila posledných šesť mesiacov tým, že mu robila nechutne okaté návrhy. Dokonca i teraz na neho hľadela so šteňacími očkami. Keby mala chvost, asi by ním práve teraz vrtela.

Premýšľal, či si uvedomovala, že Severus primárne považoval zvieratá za niečo, čo je treba nakrájať do elixírov.

Tentoraz sa mu podarilo nestriasť sa. Vedel, ako sa správať na spoločenských udalostiach. Voldemort počas prvého vzostupu na to dozrel, naučil Severusa všetko, čo by normálne malo byť v pôsobnosti otca. Ale Voldemort vedel, všakže, ako Severus vo svojom živote túžil po zdaní normálnosti, ako Severus ľutoval, že sa nechal vyprovokovať... ako sa mu jeho hrozný čin voči vlastnému otcovi zdal niečím menším, keď mohol hľadieť na Temného pána v otcovskom svetle.

Pohrával sa so Severusom ako mačka s myšou.

A teraz sa pohrával Severus s ním, pridával vrstvu po vrstve k tej ilúzii, ktorou bol Lucius Malfoy.

"Slečna Burbageová," prehovoril hlbokým, úlisným hlasom, tým, ktorý dokázal privolať triašku celej triede, ak sa rozhodol. "Smiem vás požiadať o tento tanec?"

---------------------------------------------------

"Pán Weasley," pokárala Minerva. "Toto je možno Vianočný bál, ale stále očakávame od rokfortských študentov, že udržia určitý štandard správania sa!"

Rovnako si mohla ušetriť dych.

Hoci na tom nezáležalo. Neučila niekoľko generácii hormónmi zmietanej mládeže, aby nepochytila zopár trikov.

Prikročila bližšie k bozkávajúcemu sa páriku a niekoľkokrát v rýchlom slede dupla nohou.

Weasley bol prvý, kto sa oddelil. "Per... pro... profesorka?"

Minervin hlas zaujal ten najmrazivejší tón. "Pán Weasley. Aj ostatní si prajú postaviť sa pod imelo a som si celkom istá, že len málo vašich spolužiakov má záujem vidieť vás prilepeného k vašej partnerke desať minút v kuse. Konečne urobte mojim očiam láskavosť a buďte rozvážnejší."

"Áno, pani profesorka."

Chlapec schmatol slečnu Brownovú za ruku a potiahol ju.

K Minervinmu zdeseniu sa tá mladá slečna išla pretrhnúť, aby ho nasledovala. Nemala žiadnu sebaúctu? Žiaden zmysel pre slušné správanie či obavy o svoju povesť? Nechápe staré príslovie, že "chlapec naháňa dievča, až kým si ho ona nechytí?"

Bohužiaľ sa zdalo, že nie. Ale na druhej strane Lavender Brownová nebola prvé hlúpe dievča, ktoré videla kráčať týmito chodbami a nebude ani posledné.

Tak či onak jej ohľadne antikoncepčných kúziel prehovorí do duše. A musí naverbovať jedného z učiteľov, aby to isté urobili s Weasleym.

Namojdušu, zachraňovať tínedžerov pred nimi samotnými je práca na plný úväzok.

Minerva skontrolovala hodinky a potom si pripomenula, že je zbytočné počítať minúty, ktoré zostávajú do chvíle, kedy oficiálne začnú sviatky. 

---------------------------------------------------

Keď pieseň skončila, Draco si vyrovnal habit. Neviazaný tanec alebo nie, stále musel vyzerať reprezentatívne, keď mal na Rokforte oficiálnu funkciu. Ako mu Severus stále pripomínal, je siedmackým prefektom. "Zvláštne ako tá hudba dokáže mať taký znepokojujúci text a predsa si udržať melodický pocit, ktorý je takmer... bezstarostný, všakže? Keby som nevedel lepšie, povedal by som, že John Lennon bol čarodejník."

"Myslela som, že tým sme si už prešli," zamračila sa Hermiona. "Muklovia dokážu byť rovnako talentovaní ako čarodejníci, Draco, vo všetkom okrem mágie."

"Ach, áno, to viem." A vedel. Tej predstave trvalo dlho, kým prenikla do jeho vedomia, dokonca potom, čo začal chodiť s Rhiannon, ale teraz tomu rozumel. Ohromne pomohli lekcie Štúdií muklov. Profesorka Burbageová možno nevedela, čo robiť so svojou slabosťou pre Severusa, ale vedela ako priviesť do úžasu svojich študentov s úchvatnými úspechmi nemagického sveta. "Ale spieva o dievčati, ktoré vie, aké je to byť mŕtve, čo pre mňa znamená, že hovorí s duchom a ja som sa domnieval, že nemagickí duchovia sú také nestále veci, o ktorých si ľudia bez mágie sotva uvedomia, že existujú."

"Myslím, že tá pieseň je o užívaní halucinogénnych drog."

Ach. Draco rýchlo zaujal prázdny výraz, pretože sotva chcel, aby niekto uhádol, že pred pár rokmi, navštívil slumy...

Potom jeho myšlienky so zaškrípaním zastavili. Slumy? Možno hlboko vo vnútri ešte nebol taký napravený, ako si myslel. A to by nešlo. Rhiannon by to vycítila, ak by sa mu niekedy podarilo dostať ju od jej priateľa. Alebo... ach, nie. Napadla ho hrozná myšlienka. Nevycítila to už? To preto ho opustila, pretože vedela, čo on nevedel, že stále skrýva zopár hrozných predsudkov voči jej druhu?

Nie, nie, nie.  Ona nebola žiadneho druhu, všakže? Musel sa zbaviť tohto navyknutého uvažovania. Prekliaty Lucius za to, že ho niekedy takto naučil uvažovať, za to, že takéto dačo votkal do celého jeho premýšľania o tom, ako svet funguje. Takto svet nefungoval! Bol človekom s mágiou a Rhiannon bola človekom bez mágie, to je všetko. Uvedomoval si to, len občas to bol boj, aby sa prinútil pamätať na to.

"Pred pár rokmi som skúsil nejaké nemagické drogy," prehodil uvoľnene, keď začala ďalšia pieseň.

Hermiona vyzerala zmätene, a musel priznať, že jej takýto výraz nepristal. Možno preto, že to bolo nezvyklé. "Ach... pred pár rokmi? Kde si také dačo vôbec dostal?"

"Zohnal mi ich jeden zo starších nečistokrvných, ktorý bol v Slizoline." Draco pokrčil plecami. "Boli... no, po tom, čo som skúsil niekoľko rozličných, stále som si nebol istý, v čom bola ich príťažlivosť, ale myslím, že teraz to už chápem."

Hermiona mu v náručí stuhla. "Draco, drogy sú veľmi nebezpečné, veľmi návykové látky a určite nie sú akýmsi druhom liečby na..." Stíšila hlas a postavila sa na špičky, aby mu zašepkala do ucha. "Zlomené srdce."

"Nemyslel som, že boli príťažlivé pre mňa, ani som o tom neuvažoval," riekol Draco, šťastný, že okrem Severusa existoval aspoň jeden človek, ktorý rozumel tomu o Rhiannon. Harry sa nedal vôbec počítať, pretože si nedokázal spomenúť a nemal potuchy, aké to bolo pre Draca a Severus... nuž, on tomu rozumel, ale nebol tou najviac empatickou osobou na svete, všakže? Ale Hermiona... ona bola niekým, s kým sa Draco mohol skutočne porozprávať o Rhiannon.

Hoci nie na verejnom mieste ako toto.

"Myslel som tým, že nemagické drogy sa mi zdali akési mdlé, pretože už v štrnástich som poznal, ako dosiahnuť lepšie účinky s mágiou. Ale teraz chápem, prečo sa páčia nemagickej populácii. Je to aj pokus nájsť v ich svete niečo magické. Skutočne smutné, že je to jediné, čo majú...."

Hermiona sa usmiala. "Je naozaj v poriadku povedať muklovia, Draco."

"Je to pohŕdavé."

"Moji rodičia si to nemyslia. Nie všetci muklovia sú rovnakí."

"Uprednostňujem 'nemagickí'."

"Ale bez obáv hovoríš 'Štúdia muklov'."

Draco ju zatočil, keď pieseň skončila. "Hovorím to bez premýšľania, pretože som na to zvyknutý." Skontroloval, kde je Remus a potom automaticky pohľadal Severusa a Harryho a takmer sa zarazil. "Ach, pri Merlinovi. Severus..."

Nedokázal to vysloviť.

Hermiona sledovala jeho pohľad a v šoku poskočila dopredu a stúpila mu na nohu. "Je to vážne on?"

"Áno," odvetil Draco, takmer mu zabehlo.

Keby sa niekedy posadil a urobil zoznam situácii na Vianočnom bále zoradených podľa ich nepravdepodobnosti, Severus Snape tancujúci s Charity Burbageovou by bolo v prvej desiatke.

Pravdu povediac, samotné Severus Snape tancujúci  by ten zoznam vytvorilo samo.

"Je dosť dobrý," dumala Hermiona.

"Nedokážem sa na to pozerať." Draco zazrel Lupina preplížiť sa na opačnú stranu tanečného parketu a že sa Severus presunul tak, aby bol medzi Harrym a Lupinom. Všetko vyzeralo v poriadku.

"Dáme si trochu punču?"

Keď Hermiona prikývla, odviedol ju z tanečného parketu.

---------------------------------------------------

"Také milé od drahého, zlatého Filiusa, že za mňa prehodil platňu a dokonca udržuje chladiace kúzlo," riekla Charity, keď sa pohupovala v rytme "Good Day Sunsine". Neočakávala, že bude Severus taký dobrý tanečník, hoci sa domnievala, že to očakávať mala. To, ako dokázal, aby jeho habit plápolal, keď kráčal, bol dôkazom, že mal koordináciu, ovládanie a rytmus. "Spoznávaš hudbu, ktorú som vybrala?"

"Mlhavo," odpovedal a zamračil sa. "Chrobáci?"

Ach, ako milovala jeho suchý zmysel pre humor. Hoci v mnohých prípadoch, ako i teraz, si nebola istá, či to Severus povedal žartom. Bola to skrátka súčasť jeho temnej, záhadnej aury.

"Niečo také." Poťapkala mu po pleci, keď sa zdalo, že hľadí do diaľky. "Severus?"

Vyzeral mierne podráždene, keď odpovedal: "Áno?"

Nuž, vždy vedela, že je to hĺbavý, melancholický typ. Spočiatku ju to zastrašilo. Zdal sa byť mužom, ktorý by nikdy nedovolil inému človeku dostať sa blízko, s výnimkou čistou fyzického kontaktu. Už si uvedomila, že sa nechala očariť jeho drsnou fasádou. Adoptoval týchto dvoch chlapcov a jasne sa do nich zbláznil. Otvorilo jej to oči, aby uvidela jemnejšiu stránku Severusa Snapa.

Len si priala, aby Harry Potter chodil na Štúdia muklov, tak by mala dvojnásobok styčných bodov. Keď ku nej cez leto prišiel Draco a spýtal sa jej, čo by mohol urobiť, aby bol pripravený na MLOKy, potešilo ju to. Dúfala, že začne stavať na tejto maličkosti, aby lepšie spoznala Severusa.

Nefungovalo to.

Alebo aspoň si myslela, že nefungovalo. Teraz, keď si ju Severus vybral zo všetkých tu dostupných čarodejníc... nuž, vždy jej bolo jasné, že to bude chcieť čas. Obrovské množstvo času, aby sa vytvoril vzťah s mužom ako Severus.

"Draco si v Štúdiách muklov vedie veľmi dobre," prevravela. "Zriedka mávam takého zanieteného, dychtivého študenta."

"Vyrozumel som, že nedávno zmeškal posledný termín na odovzdanie eseje."

"Áno, ale to sa len dalo čakať. Prišiel ku mne s množstvom nesprávnych názorov a musí pracovať usilovnejšie než ostatní, aby s nimi udržal krok." Nemohla si pomôcť, ale usmiala sa pri spomienke na Draca, ktorý veľakrát zostal po hodine, aby sa jej na niečo spýtal. "Je veľmi odhodlaný naučiť sa ten predmet. Je to úžasný chlapec."

"Má v úmysle prejsť MLOKmi," nevrlo povedal. "Chce sa stať aurorom."

"Mala som dojem, že jeho záujem je osobnejší."

"To skutočne je." Bola to len jej predstavivosť alebo znel Severusov hlas trochu príliš úlisne? Ale dalo to zmysel len čo ten muž pokračoval. Len zaujal obranné postavenie kvôli pokrvným spojeniam svojho syna. "Draco sa rozhodol, že ostatní si ho nepopletú s Luciusom Malfoyom alebo tým čistokrvným paktom."

Charity sa pozrela nabok. "Áno, tá podobná je až zarážajúca."

"Úbohý chlapec," prehovorila mierne. "Vychovali ho k tomu, aby mal také príšerné názory. Bol si veľmi dobrý, keď si mu poskytol domov, Severus."

"Po pravde, je to on s Harrym, ktorí mi ho poskytli."

Charity prikývla. "Vieš, Draco sa ma stále žiada o muklovské hodiny varenia, ale na to skrátka nie je dosť času, nie ak mám dodržiavať študijný plán na MLOKy. Som si istá, že vieš, aké je to. Priveľa vecí, ktoré treba naučiť a málo času počas seme..."

"Ja idem podľa svojho vlastného študijného plánu, nie podľa tej bastardizovanej ministerskej predstavy o vyučovacej postupnosti."

Toto nebola téma, ku ktorej sa pokúšala zaviesť konverzáciu.

"Áno, počula som, že si s nimi na nože..."

"Skutočne vyradili MLOKy z Elixírov z väčšiny požiadaviek a vyhlásili, že VČÚ odo mňa postačuje," prerušil ju Severus. "Myslím, že to dokazuje, že tupci mimo učebne existujú."

"Ale to je svojím spôsobom prospešné. Nezostanú ti tak na MLOKy len študenti, ktorí si skutočne tento predmet prajú študovať?"

Jej pokus upokojiť toho muža spôsobil presný opak. Severus sa skutočne zamračil. "Keby nebolo idiotského ministerstva, Harry by nemohol zmeniť svoj rozvrh."

Ach. Charity už o tom čosi začula. Na deň či dva sa o tom hovorilo v zborovni. Harry Potter, neschopný spomenúť si na svoju adopciu, prestal chodiť na Elixíry napriek odporúčaniam aj od svojho otca aj od riaditeľa. "Ale myslím, že už je to medzi vami lepšie, nie?"

Severus jej znova zízal cez plece, zdalo sa, že dohliada na Harryho. Skutočne bol oddaný otec. "Áno, už je to lepšie."

Charity mohla získať ešte ďalšie detaily, ale napomenula samu seba, že Severus je pri najlepšej vôli rezervovaný. A čo viac, hovoriť o vzťahu s odcudzeným synom by bolo skľučujúce pre každého. Ale aspoň jej poskytol slušnú príležitosť.

"Prečo vás po bále všetkých troch nepozvať na večeru do mojich izieb?" spýtala sa veselo. "Poskytlo by mi to možnosť viac priblížiť Dracovi muklovské jedlo."

"Nemyslím..."

"Ach, ale áno," naliehala. "Premýšľaj o tom, Severus. Môžeš mi dať vedieť po sviatkoch."

Presne v tom okamihu pieseň skončila. Severus jej venoval zvlášť krátky formálny úklon a otočil sa, ako keby mal najbližších desať urobiť minút dvadsať vecí.

Charity si vzdychla, ale povedala si, aby neklesala na mysli. Nikdy neočakávala, že to so Severusom bude ľahké.

---------------------------------------------------

"Pán Weasley," prehovorila Minerva tým najprísnejším hlasom, s ktorým dokázala vyrukovať. "Toto je absolútne nevhodné! Vylezte spod toho stola!"

Dosť predvídateľne sa vynoril s červenou tvárou a nielen preto, že bol v zápale... No, túto myšlienku nepotrebovala dokončiť. Postačilo povedať, že mal tiež červenú tvár vďaka hojným fľakom od rúžu všade po lícach a čele.

"Trochu sme sa nechali uniesť," povedal a postavil sa.

"Slečna Brownová, aj vy vyjdite spod toho stola!"

Keď obaja stáli pred ňou, prekrížila si ruky a prišpendlila ich svojím pohľadom. "Toto je bál a nie bordel. Nepovedala som to pred chvíľou jasne?"

"Povedali ste, aby sme si nemonopolizovali imelo," odvetil Weasley.

Tá drzosť! Tá niekedy až absolútna drzosť tínedžerov! "Toto by som nemala vysvetľovať," prehovorila ľadovým hlasom, "ale vy dvaja sa chováte dostatočne hanebne, aby som vysvetlila. Podlaha nie je vhodné miesto na muchľovanie sa. Obrus alebo nie, predviedli ste hanebné divadlo a ja to nestrpím. Je to jasné?"

"Áno, pani profesorka," mrmlal Weasley.

Dievča sa na neho len pozrelo s oddanými očami, ako keby mal odpovede na všetky hádanky sveta.

"Takže to budú tri tresty pre každého, ktoré si odslúžite s pánom Filchom. Oddelene, a ak sa budem musieť s vami znova porozprávať, urobím to v prítomnosti vašich rodičov."

To u neho uspelo; prehltol.

Minerva im obom venovala posledný zlovestný pohľad a keď ich obišla, takmer sa zrazila so Severusom.

"Minerva," riekol, oveľa rýchlejšie než zvyčajne hovoril. "Nechcela by si si zatancovať?"

Nadvihla jedno obočie a prebodla ho pohľadom. "Prosím?"

"Tanec. Myslím, že si s tým pojmom oboznámená," škrípal zubami. "Hovorí sa, že zakaždým, keď Albus zorganizuje tieto malé fêtes, doučuješ chrabromilčanov, až kým nepochopia základy. Takže... zatancuj so mnou."

Jej druhé obočie sa pripojilo k prvému. "Možno potrebuješ trochu doučovania v tom, ako osloviť dámu." Ale keď si všimla, že sa k nemu zozadu blíži Charity, pochopila. "Ach. Potrebuješ doučovanie, ako zdrhnúť dáme."

Severus stíšil hlas. "Chce mi navariť večeru."

Povedal to tým istým hlasom, ktorý ostatní používali, keď sa sťažovali na jed.

Minerva sa zasmiala. Nemohla si pomôcť. Byť mladý dosť na to, aby mal človek problémy takéhoto druhu... to ju zaskočilo. Vzala Severusa za ruku, viedla ho niekoľko krokov po kraji tanečného parketu k nádhernej čarodejnici, ktorá mala vhodnejší vek než ona.

Čarodejnica, ktorá dnes večer dosť pozoruhodne dokázala, že skutočne vlastní nejaké šaty.

"Maura," príjemne povedala. "Severus potrebuje tanečnú partnerku."

Postrčila ich k sebe, otočila sa chrbtom a oprášila si ruky na znak dobre vykonanej úlohy.

---------------------------------------------------

"Ospravedlňujem sa," riekol Severus, keď sa pozeral poza ňu na ľavú stranu. "Nechcel som sa vnucovať."

Zdvihla ruku, trochu pokrútila hlavou. "Nebuď absurdný. Chápem, prečo musíš tancovať." Rýchly pohľad nabok, kde postával Lucius a nenávistný pohľad v jej očiach dopovedali zvyšok.

"Áno," vzal ju Severus za ruku.

Severus si pomyslel, že tancovala s takou ľahkosťou, ako si pamätal, keď ich viedol hlbšie do tlačenice, smerom k obom jeho synom. Draco a slečna Grangerová si od tancovania dali krátku prestávku, ale teraz už boli nazad na parkete.

Maura, na rozdiel od Charity, nepociťovala potrebu zaplniť každú voľnú chvíľku klábosením. Hovorila len vtedy, ak mala čo múdre povedať. Severus naozaj ocenil jej zdržanlivosť.

"Zdá sa, že Draca jeho fretka očarila," povedala, keď drnčiaca melódia o vtákovi skončila a začala plynulejšia, viac pohmkávaná melódia. "Skutočne sa ospravedlňujem, Severus, za svoje predchádzajúce správanie voči nemu. Mala som aspoň pripustiť možnosť, že vyrástol z toho zlého chlapca, ktorý sa pokúsil zabiť Hrdozobca (cz: Klofana)."

"Mala by si sa ospravedlniť jemu, nie mne."

"Ospravedlnila som sa."

"A pre poriadok, on sa toho hipogrifa zabiť nepokúsil. Len sa posťažoval svojmu otcovi, ktorý zašiel príliš ďaleko."

"Ale čakal tú osudnú noc vonku a dúfal, že uvidí, ako Hrdozobcovi zotnú hlavu."

Ach. O tomto Severus nevedel. Avšak keď si spomenul na rozmaznaného trinásťročného Draca, dokázal tomu uveriť. "Chýb mojich synov je veľké množstvo a ja som do nich zasvätený. Nepotrebujem, aby si na ne poukazovala."

"Poukazovala som na to, ako veľmi sa zmenil," zľahka odvetila Maura, keď prevzala jeho vedenie a zmenila na tanečnom parkete smer. "Rovnako ako ty."

"Keď človeka hodia strmhlav do rodičovstva, zmení to každého."

"To sa nedozviem. Kedysi som si myslela, že áno, ale... nie."

Jej hlas znel nielen nenútene, ale ako keby bol nenútený zámerne. Ako keby jej niekto ublížil tak veľmi, že sa nikdy nezotavila, ale bola príliš pyšná, aby to dala najavo. Zmocnilo sa ho náhle podozrenie. "Nejaký čarodejník v Štátoch ti zlomil srdce?"

Nech ho máš akokoľvek málo k zlomeniu....

"Dalo by sa to tak povedať."

Severus mal zrazu chuť niečo rozmlátiť. Alebo niekoho. "Má meno?" dožadoval sa, hlasivky stiahnuté.

"Žiadne meno," rezervovaným hlasom odvetila Maura. "Mali by sme hovoriť o niečom príjemnejšom, ak vôbec budeme hovoriť."

"Dobre," riekol Severus, rovnako napätý.

Po tomto tancovali v absolútnom tichu.

---------------------------------------------------

"Draco?" spýtala sa Hermiona. "Si v poriadku?"

Nie, vôbec nebol v poriadku. Zabudol, ktorá pieseň nasleduje. Nemal zabudnúť, nie potom, čo toľkokrát Revolver počúval. Bol to obľúbený album profesorky Burbageovej, ako sa zdalo zvolený ako tretí najlepší album všetkých čias podľa akéhosi nečarodejníckeho časopisu pomenovanom po skalách a zakaždým, keď šiel k nej na doučovanie, mala ho pustený.

Ale zabudol, ktorá pieseň nasleduje.

Už sa brieždi, myseľ ťa bolí, uvedomuješ si, že všetky jej láskavé slová zostávajú

I keď ona ťa už viacej nepotrebuje.

"Áno, fajn, samozrejme," povedal, aby jej odpovedal. Musel myslieť na niečo iné. Na čokoľvek iné, bez ohľadu na to, aké nudné to bolo. Samozrejme, jeho reakcia na Hermionine šaty, ktoré si vzala na bál, zďaleka nebola nudná. Samotné farby boli prekvapivé, tobôž ten strih. "Netušil som, že máš rada zelenú a striebornú."

Chceš ju, potrebuješ ju, a ešte stále jej neveríš, keď vraví, že jej láska je mŕtva

Myslíš si, že ťa potrebuje...

"Inšpirovala som sa vianočným stromčekom s cencúľmi," odvetila Hermiona. "Nie Slizolinom."

"Ale cencúle sú biele."

"Muklovia dávajú na svoje stromčeky malé pásiky striebornej farby, aby napodobnili cencúle. Tieto som myslela."

Hovorí, že kedysi dávno niekoho poznala, no dnes je už preč, nepotrebuje ho.

Už sa brieždi, myseľ ťa bolí, potrvá celú večnosť, kým všetko, čo povedala, vyplní tvoju myseľ,

Nezabudneš na ňu...

Bolo ťažšie a ťažšie sledovať rozhovor, keď jediné, na čo dokázal myslieť, bola Rhiannon. Tú pieseň mohli napísať o nich dvoch. Nepotrebovala ho... ale on na ňu nikdy, už nikdy, nezabudne.

"Minulé Vianoce som sa dozvedel, že nemagickí ľudia skutočne odrežú stromčeky, aby ich ozdobili," povedal, zúfalo sa chytal čohokoľvek, čo by ho rozptýlilo, kým táto pieseň skončí.

A v jej očiach nevidíš nič, žiadne znamenie lásky za slzami vyplakanými pre nikoho,

lásky, ktorá mala vydržať celé roky...

"Draco, čo sa deje?" spýtala sa Hermiona, stisla mu ruku, keď sa spoločne pohupovali na tú smutnú, presmutnú pieseň.

V tej chvíli si uvedomil, že ho bolia oči, že ho bolí všetko, že je asi desať sekúnd od toho, aby ponížil sám seba skutočnými slzami a pred Luciusom!

Nie pred skutočným Luciusom...  ale on mal pocit, ako keby bol skutočný.

Vtedy si Draco po prvý raz pomyslel, že zažíva aspoň náznak toho, aké ťažké to v tieto dni musí byť pre Harryho. Realita, v ktorej žil, sa nezdala celkom skutočná... ale Draco mal opačný problém.

Nedokázal to Hermione vysvetliť, nie na verejnom mieste ako toto, ale ona sa na to aj tak nepýtala.

"Tá pieseň," potichu povedal. "Slová."

"Ach."

"Nemôžem..." Využil chvíľu, aby uvažoval nad tým, čo chce povedať. "Hermiona... je čas."

Okamžite pochopila a začala hrať svoju úlohu. S jednou chvejúcou sa rukou nad hrudníkom zhíkla: "Si si istý, že je to múdre?"

"Áno," prudko povedal Draco. Toto bola jeho šanca postaviť sa za to, čo bolo správne. Vrhne Hermionu Luciusovi Malfoyovi do tváre a bude si priať, aby to mohla byť Rhiannon, za ktorú bojoval. A nezáležalo na skutočnosti, že tú tvár nenosil Lucius. Draco bude mať pocit, že to Lucius je... a už sa mu nedostane lepšej príležitosti, že áno, aby tomu mužovi povedal, čo si presne myslel o jeho hodnotách, o jeho morálke. "Harry je hneď tamto. Poďme mu povedať, že je čas."

---------------------------------------------------

Scéna s Luciusom bola hrozná, pomyslel si Severus, keď po nej upokojujúco pridržiaval Harryho. Radšej by mal by po svojom boku aj Draca, ale aspoň jeho druhý syn nebol sám. Bol so slečnou Grangerovou.

Keď nad tým uvažoval, bola to chladne uvažujúca slečna a ešte lepšie, tá, ktorá bola zapojená do plánu... hoci sa s ňou bude musieť porozprávať o jej žalostnom hereckom výkone.

V polovici Veľkej siene sa Harry začal odťahovať. Severus ho hneď pustil, hoci by oveľa radšej stále držal Harryho, ktorý namáhavo dýchal a k tomu ešte vyzeral, že mu je zle.

"To bolo..."

"Áno. Si v poriadku?"

"Len... len potrebujem trochu vzduchu." To dokázal, keď sa niekoľkokrát lapavo nadýchol, jeho ústa sa doširoka roztvorili. To bolo všetko, čo Severus mohol urobiť, aby ho neodtiahol domov a neposkytol mu kyslíkový elixír. " A myslím, že čas premýšľať."

Skôr než Harry stihol povedať, že sotva mohol uveriť, že "Remus" dokázal tak kruto rozprávať, Severus na neho zboku pozrel a pripomenul mu pretvárku, ktorú musia dodržiavať. " Je skutočne šokujúce, akí zlí dokážu byť niektorí ľudia k blízkym príbuzným."

Ako keby nedokázal zniesť o tom premýšľať, Harry sa začal rozhliadať napravo a naľavo, prehol sa v pokuse dovidieť ponad ten oceán hláv a habitov. " Mal by som sa vrátiť k Lune. Videl si ju?"

Luna. Severus si spomenul, že Harry predtým nazval tú mladú čarodejnicu svojou priateľkou. Vedel, že by mal byť polichotený, že ho zahrnul do takej dôvernej informácie, ale ten pocit zatienili dva iné. Za prvé, uvedomoval si, že to Harrymu prekĺzlo len kvôli tomu, že sa osobne zjavil "Lucius Malfoy" a jeho to rozhodilo a za druhé... Slečna Lovegoodová bola taká nevyspytateľná, že by u akéhokoľvek otca vyvolala vážne obavy. Nebola taká vyrovnaná ako Hermiona Grangerová. Dôkazom je jej aktuálne správanie! " Zdá sa, že sa rozpráva so spodnými vetvami jedného z čarostromov."

"Rozpráva sa s náštipníčkami, ktorí pomáhali ozdobovať."

Harry to povedal, ako keby tomu absolútne veril.

Severus dúfal, že to len zle pochopil a že Harry sa len tej mladej slečne posmieval. Maximálne sa snažil, aby nepretočil očami, ale mal podozrenie, že v tom zlyhal. " Rozhodne. Potom sa k nej vráť."

Ronald Weasley a akási chrabromilské dievčisko prešli práve vtedy okolo, ruka v ruke, to dievča sa chichotalo a hladilo Weasleyho hruď spôsobom, ktorý bol, mierne povedané, neslušný. Ach, Lavender Brownová, to bolo meno toho dievčiska. Najnižší počet bodov na VÚČ za posledných šesť rokov, ale od dievčaťa, ktoré trvalo na diskusii o elixíroch lásky v každej eseji to neprekvapilo. Pretože bola tak veľmi hlúpa, Severus zvýšil hlas a naklonil sa k Harrymu, aby vyhlásil samozrejmé. "Budem dávať pozor."

Namiesto, aby odišiel a našiel svoju partnerku... či priateľku, za čo by ju údajne mal Severus pokladať, Harry krátko, váhavo prikývol. "Pane. Severus, myslím. Hm... ďakujem ti."

Uvedomoval si, že ho jeho syn nevedomky pasoval do panského stavu, ale zvyšok Harryho poznámky ho znepokojil ešte väčšmi. Nechcel vďaku, samozrejme, že nechcel... a jeho Harry to vedel. Tento nový, tento polocudzinec, ktorý mu bol menej známy, ale o nič menej milovaný... Severus načiahol ruku, chcel s ním cítiť fyzické spojenie, pretože každé iné v tejto chvíli bolo také nepravdepodobné.

Ale potom svoju ruku stiahol... skôr než mal Harry nejakú šancu odmietnuť ju. "Nie je treba mi ďakovať."

"Nuž, aj tak ti ďakujem. Za, hm..."

Severus vedel za čo a nechcel to počuť. Bolelo, keď videl tohto Harryho, ktorý veril, že nestojí za rodičovskú lásku a starostlivosť, tohto Harryho, ktorý bol vďačný za najmenšie ohľady, za tie ohľady, ktoré by každý normálny rodič poskytol bez dlhého rozmýšľania. Ale neprerušil ho. Po týždňoch tichého zaobchádzania bol múdrejší. A Harry, ktorý bol ochotný rozprávať, na akúkoľvek tému, bol darom, ktorý sa mal ceniť a chrániť.

"Hm, za to, že si vedel, že to dnes bude ťažké."

Samozrejme, že som vedel. Poznám ťa...

Hoci nehrozilo nebezpečenstvo, že to vysloví. Harry sa otočil skôr, než to vysloviť mohol, kroky ho zaviedli k miestu, kde sa slečna Lovegoodová rozprávala so stromom.

Namojdušu, rozprávať sa so stromom. Harry mal na viac.

Severus len dúfal, že ten strom... či tí "náštipníčkovia", Merlin nedovoľ... neodpovedajú.

---------------------------------------------------

Minerva zaťala čeľusť, keď vypátrala imelo na druhej strane Veľkej siene. Weasley a Brownová, zase pri ňom, po tom, čo ich špeciálne varovala, aby odolali!

Začala kráčať smerom k nim, preplietala sa cikcakovito pomedzi tanečníkov, poskytovala bozkávajúcej sa dvojici množstvo času, aby ju zbadali a oddelili sa.

Hoci to bolo zbytočné. Mali oči len pre seba.

Bola takmer pri imelu, keď sa to stalo.

"Reducto!" vykríkol Severusov hlas kdesi spoza nej.

Minerva sa okamžite stočila, aby sledovala záblesk mocného kúzla letiaceho vzduchom k Remusovi Lupinovi, ktorý prišiel na bál ako súčasť jeho hlboko utajeného prestrojenia. Bolo jej jasné, že je v tom oveľa viac. Albus mal v očiach ten výraz, ten, ktorý znamenal, že je v pohybe nejaký plán.

Ale aký presne to mal byť plán, Minerva netušila. Keby Albus chcel, aby bola jeho súčasťou, bol by ju zahrnul. Skutočnosť, že ju vynechal, mohla jedine znamenať, že Rádu v tomto prípade najlepšie poslúži, keď bude svojím zvyčajným ja.

K čomu prikročila, keď sa náhlila vpred.

Ale skôr než získala plné tempo, situácia sa zhoršila. Veľmi zhoršila.

"Lucius Malfoy" sa dokýmacal k Harrymu Potterovi, ktorý stál pri tom istom stole s občerstvením. Na pol sekundy nastala pauza a potom sa udialo nemysliteľné. Obaja zmizli vo výbuchu mágie, ktorá sa prehnala Veľkou sieňou, roztopila všetok sneh pod nohami.

Ale aký plán vyžadoval, aby Lupin predstieral, že uniesol Harryho? Aký plán vyžadoval, aby Severus zaútočil na Lupina?

Pokiaľ... všetko nebolo tým, čím sa zdalo byť a človek, ktorý tu pochodoval ako "Lucius Malfoy" vôbec nebol Remusom Lupinom!

Priložila si prútik k hrdlu a vyčarovala Sonorus.

"Albus!" vykríkla. "Harry Potter! Harry Potter zmizol!"

Poslední komentáře
29.12.2011 19:50:15: Opäť skvelá kapitolka aj prekladsmiley${1} Ďakujem.
26.12.2011 14:24:12: Já mám Lunu s Harrym ráda, takže mě to potěšilo. Dlouho jsem se sem nedostala a ejhle, hned dvě kapi...
23.12.2011 23:39:23: Tyyjo.. přijdu a takovááá nadílka na mě čeká :D Moc děkuji :) Jinak k příběhu: Nevím proč, ale Luna...
23.12.2011 00:30:54: Príjemný bál, keď sa Severus pred tanečnicou skrýval a Lupin sa na veľmi zlého Luciusa hral... Harr...
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.