Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Kapitoly 29 - 32

30. Dvere 1/2

Preklad: Jimmi
Beta-read: zelaaa001


Beta vám chcela dať pod stromček ešte jeden darček, keď už je ten Štedrý večer. Ešte raz šťastné a veselé.

---------------------------------------------------

 

Kapitola tridsať

Dvere

1. časť

 ---------------------------------------------------

Harry dlho sedel na posteli, pokúšal sa prísť na to, čo by ešte mohol urobiť, aby sa oslobodil. Mal pocit, ako keby sa k nemu steny približovali, tlačili sa bližšie a bližšie, až kým mu nezabránia dýchať, až kým z neho nevytlačia vzduch a život. Nie, dokonca ešte horšie, zdalo sa mu, ako by tie kamenné steny okolo neho boli tým jediným, čo stálo medzi ním a osudom príliš hrozným, aby sa o ňom dalo rozmýšľať, osudom, ktorý si ani nedokázal predstaviť, pretože nevedel, čo na neho tam vonku čakalo. Vedel jedine, že to bude zlé, veľmi zlé, viac než zlé...

Harry sa prudko nadýchol, obe ruky zdvihol k hrdlu...

A ten pocit úplne zmizol.

Bol preč, ako keby nikdy neexistoval, ale súčasne mal pocit, ako keby sa vo vnútri jeho mysle zatreskli ťažké železné dvere.

Harry sa znova nadýchol, ústami a potom nosom. Neuvedomil si, že sa trasie, až kým náhle chvenie v jeho končatinách neprestalo.

Vtedy si povedal, že sa chová smiešne. No tak bol uväznený v kamennej miestnosti, kde mu spoločnosť robila jedine posteľ a nefunkčný letax a nezdalo sa, že mu mágia pomôže dostať sa odtiaľto. Takže musela existovať iná možnosť.

Harry vyskočil z postele a prešiel k protiľahlému rohu malej miestnosti, kde sa dve steny stretali v ostrom uhle ako hrot kruhovej výseče. Tam začal, prikrčil sa na zemi a pobúchal dlaňou po najnižšom kameni, potom po kameni nad ním a tak ďalej, až kam dosiahol. Posledných pár kameňov bolo príliš vysoko. Musel by sa odlevitovať, ale jeho Wingardium nikdy nebolo dosť mocné, aby ho zdvihlo.

Bolo mu ľúto, že nemá tie temné sily, ktoré počul popisovať... ale na druhej strane, keby ich stále mal, použil by ich, aby si prerazil cestu von namiesto toho, aby búchal po kameňoch v nádeji, že sa otvorí nejaký tajný priechod. Ale bol to najlepší plán, čo mal, takže Harry začal pri zemi a prepracúval sa nahor druhým radom kameňov.

Mal za sebou jednu tretinu steny, keď ho prerušil praskajúci zvuk.

Harry sa stočil, prútik pripravený a namierený na letax. V kozube horel oheň, hoci predtým tam žiaden nebol, čo mohlo znamenať jedine, že...

V nasledujúcom okamihu sa plamene vztýčili dva metre do výšky a v nich sa zjavil nejaký človek. Tancujúce plamene zastierali všetko okrem plápolania jeho čierneho habitu.

Harry sa viacej rozkročil, pripravený. Či skôr pripravený tak ako mohol za daných okolností byť. Nevedel, kto prichádza alebo čo bude musieť prežiť, aby sa z tohto dostal v jednom kuse.

Plamene zašvišťali späť do mriežky, ako keby ich nejaký magický vysávač vsal nazad a Harry zbadal, že to Snape vystupuje z kozuba.

Úľavou sa uvoľnil. "Profesor! Ach, vďakabohu. Môžete nás odtiaľto dostať, môžete..."

Čokoľvek iné, čo mohol ešte povedať, bolo prerušené tým, čo Snape spravil následne. Urobil dva dlhé kroky, aby sa dostal k Harrymu, roztiahol ruky a zovrel ho do blízkeho, mocného objatia.

Harry bol taký šokovaný, že takmer zjajkol. Takto ho objímal len Sírius, pokiaľ to Snape neurobil predtým... ale žiadne zdanie spomienky či pocitu sa mu nevynorilo, aby zodpovedalo tú takmer otázku.

"Hm..., hm..."

Chcel toho muža okamžite odstrčiť.

Chcel zostať presne tam, kde bol.

Chcel, aby sa tá ruka, čo ho hladila po hlave, prestala pohybovať.

Chcel sa do toho dotyku oprieť, aby sa mu mohol poddať.

Chcel...

Skôr než stihol prísť na to, čo v skutočnosti chce, prerušil ticho ďalší praskajúci zvuk, plamene znova zarevali a z nich vykročil Dumbledore.

Snape nezareagoval tak, ako Harry očakával. Neodskočil od Harryho, ako keby pálil. Ale prestal ho objímať.

Harry bol ten, kto odskočil, prútik pripravený. Malo ho to napadnúť skôr, pomyslel si. Snape musí byť podvodník. Niekto, kto vedel o adopcii, niekto, kto si myslel, že Snape je oveľa emocionálnejší než v skutočnosti bol...

"Kto dopekla ste a prečo ste ma sem priviedli?" spýtal sa, jeho prižmúrený pohľad zahrnul "Snapa" rovnako ako "riaditeľa". Bol toto plán, prinútiť ho myslieť si, že je zachránený, trikom ho prinútiť rozhovoriť sa, odhaliť tajomstvá Rádu skôr, než keby bol mučený, zabitý, či pravdepodobne oboje?

"Ach. Veľmi dobré uvažovanie," povedal čarodejník, ktorý vystupoval ako Dumbledore. "Musíš si dávať pozor na také veci, môj chlapče. Samozrejme, samozrejme."

Z toho "môj chlapče"  Harry zostal ešte väčšmi ostražitý. Bolo to príliš dumbledorovské. Ten podvodník si pravdepodobne ako ďalšie vhodí do úst citrónový bonbón!

"Čušte!" zavrčal Harry. "A odpovedzte mi! Kto ste?"

"Je dosť ťažké súčasne čušať aj ti odpovedať," prehovoril ten druhý podvodník, čím dokázal, že naštudoval Snapov dôvtip, keď už nie jeho maniere voči Harrymu. "Aby som upokojil tvoje obavy, možno by som mal spomenúť, že si ma oslovil "pán profesor", keď som vošiel. Ale máme dohodu, že mi budeš hovoriť Severus, nie?"

Harry o tom premýšľal tri sekundy. "To by si mohol domyslieť ktokoľvek, kto nás v poslednej dobe videl spolu."

Podvodník, alebo možno Snape, si vzdychol. "Potom sa ponížim pred svojím zamestnávateľom tým, že priznám, že si kedysi videl v mysľomise moju spomienku, na ktorej som mal na sebe... nie práve najčistejšie spodné prádlo."

Ach. Harry prehltol. Nikdy neprezradil ten príbeh živej duši a nedokázal si predstaviť, že by to urobil Snape. Vedeli to len oni dvaja. "Potom si myslím, že ty si ty. Prepáčte, pane. Hm, Severus."

"A ja ti poviem, že si sa v druhom ročníku znepokojoval ohľadne svojho zaradenia do správnej fakulty dosť na to, aby si to prediskutoval s Triediacim klobúkom," riekol s malým úsmevom Dumbledore. Ten úsmev zmizol, keď obrátil svoju pozornosť k Snapovi. "Musím sa pýtať, prečo si ukazoval Harrymu spomienky v mysľomise, ktoré zahrňovali akýkoľvek stav spodnej bielizne? To sa dá ťažko považovať za vhodné."

Snape sa zamračil, najprv na Harryho a potom viac či menej na strop. "Neukazoval som tú spomienku jemu. Vybral som si ju z hlavy, aby ju nemohol vidieť."

Dumbledorove oči vôbec neiskrili, keď prikročil k Harrymu. "Harry. Myslel som si, že si už vyrástol z takého správania."

Harry nemohol uveriť, že takto plytvajú časom. "Môžeme konečne pokračovať v záchrane? Neviem sa odtiaľto odletaxovať, ale vy ste sa obaja dostali dnu... ach, bože. Dúfam, že tu teraz nie sme všetci v pasci..."

"Nikto nie je v pasci. Stále sme na Rokforte," vložil sa riaditeľ. "Je mi veľmi ľúto, že som nepredpokladal, že ťa prenášadlo vezme do tejto konkrétnej izby. Vôbec som si neprial vyplašiť ťa."

Harry zažmurkal. "Vaše kúzlo zlyhalo, pane? Vaše?"

"To sa môže stať," začal Snape, ale Dumbledore ho prerušil gestom ruky.

"Tentoraz nie, môj chlapče. Prenášadlo bolo očarované, aby ťa vzalo do Severusových izieb a skutočne... sme tu."

"Ale toto nie sú..."

"Severus?"

Snape si prekrížil ruky na hrudi. Chvíľu sa zdalo, že neodpovie. Keď prehovoril, tie slová zneli, ako keby ich z neho ťahali. "Táto izba je súčasťou mojich izieb, Harry, oddelená od ostatných."

Harry znova zažmurkal a rozhliadol sa. "Prečo tu nie sú dvere?"

"Aby ma nikto nevyrušoval. Dokonca letax je z toho dôvodu blokovaný, ako si zistil."

"Nemôžeš si ochrániť svoju normálnu spálňu, aby si nebol vyrušovaný?"

"Môj byt je plný rozptýlení."

Nuž, táto izba taká určite nebola. Nič iné okrem spánku sa tu robiť nedalo. Nebola tu dokonca ani kniha, ktorú by ste si prečítali, aby sa vám začalo driemať. "Takže sem chodíš... aby si meditoval. Niečo také?"

Snape pokrčil plecami, strnulý pohyb, ktorý jasnejšie než slová hovoril, ako mu tento rozhovor nie je príjemný. "Niečo také, áno."

Dajako Snape veľmi nevyzeral ako typ človeka, ktorý by meditoval, hoci tu boli všetky tie kecy "vyčisti si myseľ", ktoré sa snažil Harryho naučiť.

Alebo to možno nezmysly neboli, pretože počas roka, na ktorý si nedokázal spomenúť, sa to zrejme naučil dosť dobre, aby sa uzavieral bez toho, aby si uvedomoval, že to robí. Spomeňte jasnú myseľ! "Mali by sme sa vrátiť do Veľkej siene!" riekol Snape, keď vytiahol prútik a namieril ho na letax. Z prútika sa vynorili zelené iskry a zaleteli k ohnisku, kde prešli do kamenného dna ohniska.

Harryho to malo napadnúť. "Moji priatelia musia šalieť, a Luna..." V skutočnosti sa nedalo povedať, či sa jeho zdanlivým únosom Luna vydesila. Možno dospela k záveru, že len išiel na nejakú astrálnu konferenciu alebo niečo také.

"Ach, nie, v skutočnosti," odvetil riaditeľ, "som si dovolil zastaviť sa vo Veľkej sieni na slovíčko s Minervou. Tvoji priatelia by už v tomto momente mali byť informovaní, že je všetko v poriadku."

"Ale ako ste vedeli, že som tu?"

Dumbledorov obvyklý úsmev dajako ešte väčšmi znežnel.

"Jednoducho, môj chlapče. Poslal som najprv Severusa, a keby si tu nebol, bol by sa okamžite vrátil,  aby mi vynadal za to, ako som bol ohľadne jeho milovaného syna ľahkomyseľný."  

Milovaného syna? Harry už doteraz došiel k záveru, že ho Snape miloval - samozrejme, po snapovsky, ale takto to povedať znelo trochu prehnane. Všakže? Harry si odkašľal. "Ach. Hm... no, naozaj by som sa už mal vrátiť..."

"Ale nemáš na svojho otca ďalšie otázky?"

"Albus," prehovoril Snape s hlasom zľahka sfarbeným varovaním. "Prestaň sa do toho pliesť."

To bolo čudné... Snapovi nebolo podobné, aby niekoho pokáral za použitie toho slova. Ale možno sa pokúšal dodržať ten kompromis "sme priateľmi", ktorý Harry navrhol. To by bolo fajn.  A tak či tak Harry otázky mal, keď teraz o tom premýšľal. "Môžete dať Lune vedieť, že som ju neopustil?" spýtal sa riaditeľa.

"Ach, áno, musíme venovať pozornosť mladým dámam, skutočne musíme." Dumbledore sa trochu radostne zasmial. "Takže tra-la-la. Uvidíme sa za chvíľu na bále!"

Záblesk zeleného ohňa ho odniesol preč.

"Takže, otázky," riekol Harry. "Hmmm. Nikdy si nespomenul, že máš iné izby."

"To je deklaratívny oznam, nie otázka."

"Musíš byť večne taký tvrdohlavý?" spýtal sa Harry. "Vidíš, toto je otázka. A tu je ďalšia. Môžem sa znova posadiť na posteľ? Pretože už som si tam predtým sadol, prepáč. Nevedel som, že je tvoja."

"Neospravedlňuj sa."

Harry zobral Snapove strohé gesto ako súhlas, že sa posadiť môže a tak to urobil. "Nepredpokladám, že vieš, či sa Remus dostal preč v poriadku. A ak sa zase posťažuješ, že to nie je otázka - no, takto sa priatelia nesprávajú, pane. Hm, Severus."

"Zatiaľ to neviem s istotou." Snape zaváhal, potom vytiahol gombík zo svojho spoločenského habitu a premenil ho na kreslo. Čo bolo v skutočnosti trochu smutné. Mohol sa posadiť na posteľ s Harrym. "Ale trvám na tom, aby si si nerobil starosti. Lupin by neprežil tak dlho v súčasnej úlohe, keby v nej nebol veľmi skúsený."

Veľmi skúsený. Harry sa striasol. "Áno. Veci, čo povedal... je pre mňa ťažké uveriť, že by Remus mohol..."

"Musel sa držať svojej role." Snapov pohľad bol ponurý. "Nepochybne tiež kope do domových škriatkov. To patrí k veci, keď niekto takú rolu hrá."

"Ale povedať mi také dačo!"

"V skutočnosti je to kompliment. Lupin si bol od začiatku vedomý, aké je pre teba frustrujúce držať sa taktiky, v ktorej sa javíš ako slabý, keď v skutočnosti si na tom úplne opačne. Povedal by som, že dnes večer zložil hold tvojej sile jediným spôsobom, akým mohol."

To dávalo zmysel. Napokon, Remus ako Lucius mu na verejnosti nemohol zložiť poklonu. Takže to musel urobiť tak, aby jeho činy hovorili samé za seba, činy, ktoré by vyzerali ako typické pre niekoho ako je Lucius. Jednako sa Harry striasol. "Ale tá fráza, ktorou aktivoval prenášadlo..."

"Nezačul som ju."

Harrymu bolo zle len z jej vyslovenia. "'Teraz, smrť' , zašepkal."

"Ach." Snape sa presunul na kraj stoličky a predklonil sa, ruky mal zovreté, keď si prezeral Harryho. "Domnievam sa, že buď tie slová vymyslel pre Lupina Voldemort alebo to urobil Lupin v jeho prítomnosti. Tak či tak, musel ju dodržať pre prípad, keby ju začula nejaká zainteresovaná strana."

"Ale zašepkal ju!"

"Áno, ale tvoj brat tu nie je jediný študent dobre oboznámený s odpočúvacími kúzlami a Lupin to vie. Rovnako ako riaditeľ. Ani jeden z nich by neriskoval a nezmenil spúšťač prenášadla, nie keď taká zmena by mohla poukázať na to, že Lupin k tebe prechováva niečo menej než čistú nenávisť."

"Áno," nezreteľne odvetil Harry a pokúsil sa myslieť na niečo veselšie. Veľa ho toho nenapadlo. "Prečo si vôbec vrhol to odpaľovacie kúzlo? Dávalo zmysel jedine, keby to bol skutočne Lucius, čo mi ver, som si asi na minútu myslel, keď bol Remus tak... neremusovský."

Snape sa znepokojene posunul, nakoniec oboma rukami zovrel operadlá svojho kresla. "Musíš mi veriť, keď ti hovorím, že Lucius Malfoy je skutočne mŕtvy, Harry."

"Vážne ti verím. Ja len..." Harry prehltol. "No, čo ak sa mýliš? Myslím, predtým si sa zmýlil. V... v množstve vecí."

"V tebe, myslím, že si myslel."

"Áno, vo mne." Harry to zaváhal povedať z mnohých dôvodov, ale to presne myslel. "Nebol som celebrita, určite nie tak, ako si si to myslel."

"Nenaparoval si sa, nebol si rozmaznaný ani skazený, nie," potichu prehovoril Snape. "Nesprávne som posúdil tvoju situáciu a teba, úplne. To však neznamená, že som nesprávne posúdil aktuálny problém. Lucius Malfoy je mŕtvy. Spoločne s Albusom sme preskúmali jeho mŕtvolu a skôr než môžeš povedať, že také niečo sa dá napodobiť, mal by som ti povedať, že oživol jeho portrét a jeho škriatok, ktorý bol prítomný jeho smrti, sa sám podrobil Dracovej autorite ako najstaršiemu žijúcemu Malfoyovi. Ani jedno z toho by sa nestalo, keby Lucius stále žil."

Harry stále váhal. "Si si istý?"

"Áno." Teraz bol Snape ten, kto jasne zaváhal. "Nedôveruješ mi?"

"Ja.." Do kelu. "Nemyslím, že viem ako." Harrymu sa podaril chabý úsmev. "To nie je tebou. Určite nie čisto tebou. Len som väčšmi zvyknutý... že všetko zvládam sám."

"Tvoja vlastnosť, s ktorou som dôverne oboznámený." Snape si vzdychol. "Myslel som si, že to prekonávame, v istom malom rozsahu. Avšak nie je celkom pravda, že si zvyknutý všetko zvládať sám. Bolo by presnejšie povedať, že si bol zvyknutý zvládať to bez dospelých. Oveľa väčšmi uprednostňuješ rady a pomoc svojich priateľov."

Harry si nebol istý, či niekde medzi tým nebola skrytá urážka. "Sú to dobrí priatelia!"

"To sú," súhlasil Snape vyrovnaným hlasom.

Z nejakého dôvodu to uznanie trochu Harryho povzbudilo. Ale len trochu. "Tak mi povedz, prečo si vypálil na Remusa. Nemohol som prísť na to, prečo si mu chcel ublížiť, nie keď zvážime, aký je v tejto chvíli pre Rád dôležitý."

"To malo znamenať, že inak by som mu ublížiť chcel?"

Harry sa začervenal, ale neodvolal to. "Áno, to malo. Spôsobil si, že ho vyhodili. Alebo si sa postaral, aby dal výpoveď, to je to isté."

"To bola reakcia na to, ako hanebne zlyhal a podceňoval svoj stav a bolo to predtým než som mal nejaký dôvod ho rešpektovať. A to teraz mám, ako som ti už povedal."

Povedal, správne. "A Reducto?"

Snape sa oprel o chrbát kresla. "To nie je také hrozne ťažké vysvetliť. Povedz mi, Harry... čo by sa stalo, keby ťa Lupin otvorene odniesol prenášadlom preč pred očami piatich stoviek svedkov?"

"Vyzeral by úplne oddaný Voldemortovi. Vyhodili by ho zo správnej rady." Harry nechápal, prečo sa na to Snape pýta. Všetci poznali plán...

"Niečo iné?" spýtal sa Snape miernym hlasom. "Únos je v skutočnosti veľmi nezákonný čin."

"Ach. Azbakan."

"Samozrejme. Rádu by sa ťažko hodilo, aby nášho hlavného špióna zavreli na ostrove v Severnom mori. Hlavne vzhľadom na to, že by sa ukázalo nemožným mu stále až do konca vojny dodávať Všehodžús."

"Voldemort by to zistil," povedal zdesený Harry. "A nechal ho zabiť!"

"Rozhodne. Ale žiaden Azbakan nehrozí, ak 'Lucius Malfoy' vyhlási, že použil prenášadlo, pretože bol napadnutý a že to bola len náhoda, že sa ťa v tom čase dotkol. Temnému pánovi môže povedať jedno a Starostolcu druhé a pre svojho pána vyzerať, že je dokonalý slizolinčan. Okrem jeho zlyhania v tom, že nepredvídal, že je Dumbledore schopný zasiahnuť do prenášadlového kúzla. Lupina za to potrestajú, ale nie príliš. V skutočnosti Voldemort neočakáva, že by niektorý z jeho nohsledov zvíťazili proti čarodejníkovi, ako je Dumbledore."

Harry prehltol, všetko mu to došlo, keď o tom chvíľu premýšľal. "Ak bude mať takú dobrú obhajobu, aj tak ho vyhodia?"

"Ach, áno." Snapove oči zažiarili ako mačke, keď dostane smotanu. "Albus použije proti správnej rade ich vlastnú logiku: možno Lucius Malfoy nemal v úmysle niekoho zraniť, ale v prípade, že mal, budeme riskovat, že ho tu necháme, i když to možná byl on?"

To muselo byť podľa ich logiky, keď vylúčili Draca, pomyslel si Harry.

"Avšak je pravdepodobnejšie," dodal Snape, v hlase náznak ľútosti, "že Albus nebude mať príležitosť vrhnúť Rade do tváre ich minulé činy. Samotné Lupinove správanie voči slečne Grangerovej pravdepodobne postačí, aby ho vylúčili z Rady."

Harry prikývol. "A dôvod, prečo som nevedel o pláne s Reductom?"

"Tá intriga bola už príliš zložitá, s príliš mnohými hráčmi."

To Harry určite chápal. "Vieš, prečo ma prenášadlo vzalo sem namiesto do tvojich... hm, tvojich obvyklých izieb?"

Snapove ruky, prepletené v jeho lone, sa stiahli. "Neviem to s istotou. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že mágia si často vyberá najjednoduchšie prostriedky k dosiahnutiu cieľa. Táto izba je bližšie k Veľkej sieni než moje izby v žalároch."

Oh. Nie sme v žalároch... Harry viac či menej predpokladal, že sú. Bolo takmer nemysliteľné, aby šiel Snape pre pokoj a ticho niekam inam. Pokiaľ to nemalo niečo spoločné s tými obrovskými zmenami, ktoré sa udiali počas roka, na ktorý si Harry nespomínal. Zmenami, ktoré zmenili Snapa na niekoho, kto dokázal objať Harryho Pottera... "Bolo také ťažké byť mne a Dracovi nablízku?" sucho sa spýtal.

Snape pokrútil hlavou. "Nech som akokoľvek samotársky človek, mám rád vašu spoločnosť. Až na to, keď sa hádate a ste obzvlášť tvrdohlaví."

Harry sa uškrnul. "Ja a tvrdohlavý?"

"To bolo v množnom čísle," odvetil stroho Snape. "A vážne si myslím, že je čas, aby sme sa vrátili na bál. Bez ohľadu na riaditeľove uistenia, myslím, že tvojim priateľom a bratovi sa uľaví, keď ťa uvidia."

"Áno, dobrý nápad." Harry sa postavil a oprášil si sviatočný habit, niežeby to malo veľký účinok. Na miestach, kde kľačal, bola látka špinavá, čo ho nútilo zadiviť sa nad tým, či škriatkovia nemohli túto izbu upratať.

"Ak smiem," zamrmlal Snape. Počkal, až kým Harry neprikývol, a potom použil kúzlo, ktoré spôsobilo, že špina v zhlukoch odpadla a zmizla, keď dopadla na zem. "Teraz ma chyť za ruku," nariadil, natiahol ju, keď vkročil do kozuba. "Letax ťa prepustí, ak odídeme spoločne."

Harry zaváhal.

Snape len vyčkával, jeho tmavé oči vyzerali, ako keby o niečom chladne uvažoval. Ale na druhej strane, to nebolo u neho nič nezvyčajné...

Harry sa s povzdychom postavil vedľa neho a položil ruku na mužove ľavé predlaktie. Mocne ho stisol pre prípad, že by ich vírenie v letaxe rozdelilo. Nebolo možné povedať, kde by skončil... a Harry už mal na jeden večer vzrušenia dosť.

Snape sa strhol, keď mu stisol ruku, ale keď mu potom Harry vzhliadol do tváre, mal v tvári obvyklý stoický výraz. Jednako Harryho napadlo, že niečo nie je v poriadku. "V poriadku?"

"Samozrejme. Veľká sieň na Rokforte!"

 

Poslední komentáře
12.01.2012 19:58:31: Jean, opravené snáď všetko okrem toho letaxu. Ešte raz díky
12.01.2012 19:23:36: Pokúsila som sa vymeniť tie úvodzovky - mám nový NB (na starom šlo všetko bez problémov) s W7, český...
05.01.2012 15:13:07: Páni, delší dobu jsem tu nebyla a teď takový příděl. Jsem nadšená! Díky. Konečně Harry dostává troch...
01.01.2012 18:06:27: Hm, meditujúci Severus... Vďaka za výbornú polkapitolkusmiley Drobná chybička- Azkaban, tu je Azbakan...
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.