Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Kapitoly 33 - 36

34. Nový Rok

Preklad:  Zelaaa001

---------------------------------------------------

Kapitola tridsiata štvrtá


 Nový Rok

---------------------------------------------------

Harry sa usadil v jedálenskom kúte a zobral si keks z tácne, ktorá stála uprostred stola. O sekundu na to sa začudoval, či nie je nejakým spôsobom očarovaná, pretože v momente, keď sa jej dotkol, sa dvere na konci chodby prakticky rozleteli. O chvíľu na to mohol vidieť Snapea a Draca, obaja držali poloplné pohára vína.

Harry sa začervenal. Keď objal Snapea, nezdalo sa mu to nevhodné, ale keď sa nad tým spätne zamyslel, nebol si celkom istý, kde na to vzal odvahu.

Draco vrhol na Snapea niečo ako významný pohľad a mávol prútikom, aby privolal ďalší pohár na víno a potom i fľašu. Obe veci hladko pristáli na stole. Harry nechápal, ako sa mu to mohlo podariť... oh, správne. Vrodené porozumenie pre mágiu.

Možno to vychádzalo z toho, že mu to bolo vštepované už od najútlejšieho veku. Nie po prvý raz Harryho napadlo, aký odlišný by bol, keby mohol vyrastať s matkou a otcom čarodejníkmi.

Hoci... už viac nemohol popierať, že teraz už otca čarodejníka má. A to už akého! A on túto skutočnosť nevyužil moc dobre, či nie? No, aspoň sa konečne zlepšil v oklumencii, ale Snape má pravdepodobne množstvo poznatkov, ktoré by v boji mohli prísť vhod. Predsa len, kedysi bol Smrťožrút, a...

Harry sebou trhol a zodvihol ruku proti náhlej bolesti, ktorá prenikala jeho ľavým spánkom. Bolesti tak intenzívnej a pálčivej, že jeho prsty z toho zmeraveli. Keks vykĺzol z jeho ruky a rozpadol sa na kamennej podlahe a ako padal, tichý hlas znejúci na míle ďaleko vykríkol na poplach.

Potom zažmurkal a svet sa zdal byť opäť normálny. Až do okamihu, kým si neuvedomil, že miestnosť sa prevrátila hore nohami bez toho, aby sa čo i len pohla.

„Harry? Si v poriadku?“

Na Dracovu otázku Harry opäť zažmurkal. Až vtedy si všimol dlhé štíhle prsty pred ním. Škripot. Keď Harry odsunul Snapeovu ruku na stranu, škrípajúci zvuk ustal.

„Áno.“ Odkašlal si. „Uhm... menšia bolesť hlavy, ale už je preč. Nie som si istý, čo to spôsobilo, vážne... “

„Tvoj krstný otec povedal niečo, čo ťa znepokojilo.“

„Nie. Naozaj.“ Harry potriasol hlavou, stále ešte trochu zmätený. „Neviem, čo to bolo. Predpokladám, že nič. Ale... stavím sa, že to bude znieť divne, ale nie je tu niekde Luna? Myslím, že som počul... ja neviem. Možno moje meno.“

Snape si kľakol na koleno a pozrel sa mu do očí. "Pokiaľ je mi známe, slečna Lovegoodová sa nenachádza na hrade."

Draco mu poklepal po ramene. „Nevypil si náhodou jednu či dve dávky Valdenhoferovho zaostrujúceho dúšku, alebo áno?“

„Čo je to?“

Draco si vzdychol. "Dúfal som, že by si si mohol spomenúť."

„Draco, nie je čas na hry,“ odsekol Snape. „Harry možno potrebuje elixír, zdriemnuť si alebo...“

 „Ja som nehral hry! Snažil som sa ho naviesť, aby si spomenul na ďalšie veci, a nehovor mi, že si nerobil to isté, terapeutka neterapeutka! “

 „Doktorka Milá povedala, že tieto skryté narážky majú zmysel dovtedy, dokým to necháme len na Harrym. Či už im bude rozumieť, alebo nie. “

 „Áno, viem. Spomenul si...“

Harry, oprúc krk o vrch stoličky, opäť zaklonil hlavu dozadu, v tejto chvíli mu obaja liezli na nervy. „Preboha! Ste si istí, že to nie ste práve vy, kto tu má problém s rivalitou?“

Následné ticho ho prinútilo opäť sa posadiť rovno a pozrieť na nich.

 „Nepotrebuješ nejaký elixír?“ spýtal sa Snape strnulo.

 „Nie, čokoľvek to bolo, je to preč.“

 „Ale ak počuješ veci... “ To bol Draco.

 „Nie som si istý, či som ich počul.“ Harry pokrčil ramenami. „Možno to boli náštipníčkovia. Neviem. Myslím, že som v poriadku.“

Snape na neho dlho hľadel predtým, ako vstal, očividne spokojný s tým, čo videl, nech už to bolo čokoľvek. „V tom prípade,“ povedal, kým lial do tretieho prázdneho pohára víno, „myslím, že je čas na Vianočný prípitok“

„Oslavujeme niečo?“

 „Ak chceš.“

Ak chce? Harry nerozumel. Alebo možno to bolo skôr, že Snape nechcel, ale prečo by sa mu to nepáčilo, to bola otázka. „No... viem, že ste mi kvôli syčaniu nemohli rozumieť, ale myslím, že... ehm, to objatie... hovorí samo za seba. Chcem povedať, bolo to niečo ako prijatie... no, viete. Skutočnosti. A nemyslím, že by som si to mal nechať len pre seba,“ povedal pevne. Nebol Chrabromilčan pre nič za nič a keď sa nabudúce niekto v tejto rodine rozhodne otvoriť ústa na jeho fakultu... nuž, ale aspoň sa o to môže postarať, ak s tým začne práve Draco.

Čo bude pravdepodobne veľmi skoro.

So Snapeom to bude tvrdší oriešok, keď prišlo na veci ohľadne chrabromilskej odvahy, správal sa zaťato ako osol.

Ale to bol rozhovor, ktorý budú mať neskôr. Harry vedel, že sa tomu skôr či neskôr nevyhnú, takže nateraz len pokrčil plecami. „Konečne som pochopil, že tvoje zámery ohľadne... eh, mňa... boli úprimné. Nemyslíš, že si to zaslúži oslavu? “

 „Nepochybne.“ Snapeove pery sa takmer skrútili do nepatrného úsmevu, ktorý v tieto dni nebol ničím zvláštnym, no potom sa opäť narovnali. „Si si absolútne istý, že tvoj krstný otec nepovedal nič, čo by ťa rozrušilo?“

 „Mali sme o teba strach,“ doplnil Draco.

Óh. Harryho niečo také predtým nenapadlo, no musel uznať, že malo. Snape spomenul, ako málo dôveroval Siriusovi. „Je to v poriadku,“ povedal a usmial sa na...  Nie. Nie na Snapea. Rozhodol sa svojej hlave jasne zaveliť. Predtým mal problém nazvať ho Severus, pravdepodobne preto, že hoci sa snažil byť naňho tak priateľský, ako to len šlo, Harry nemal pocit, že by boli skutočne priatelia. Aspoň nie v tom smere, na ktorom skutočne záleží.

Teraz, keď tomu mužovi rozumel o niečo viac ako predtým, sa veci zmenili. On skutočne bol pre Harryho otec, akokoľvek zvláštna sa ta myšlienka zdala byť.

Harry si nemyslel, že by ho mohol oslovovať „otec“ spôsobom, akým to niekedy robil Draco, ale vysloviť „Severus“ bolo zrazu jednoduchšie ako predtým. Opäť sa usmial s vedomím, že sa už dlho necítil tak uvoľnene ako teraz „Nemusíš sa obávať, že ma Sirius obráti proti tebe, veď vieš, nie potom, čo si urobil s tými sladkosťami. Znamená to pre mňa veľa,

Severus zachytil jeho pohľad. „To by som povedal.“

Harry očervenel, ale rozhodol sa, že by bolo dobré začať si zvykať na ten pocit tepla pod golierom. Zdalo sa, že celá táto vec mám-skutočného-otca je spojená s epizódami pocitu nepohodlia v náhodných intervaloch. Napadlo ho, či to bolo takéto aj predtým.

Odkašlal si. „No, každopádne, možno by si mal vedieť, že v skutočnosti sa ťa Sirius nesnažil uraziť. No dobre, nie moc. Keď som mu oznámil, že sú Vianoce, povedal, že by si ma nemal väzniť na hrade i počas sviatkov.“

 „Na to by som bez neho neprišiel.“

Harry sa zasmial. „Áno. A vysvetlil som to i jemu, ale Fidelius mi nedovolil spomenúť Devon.“ Haryho úsmev narástol. „Tak sme trochu pokecali. Vedeli ste, že tam čas plynie inak? Sirius ani nevedel, že je december, o Vianociach ani nehovoriac. Povedal mi, že stretol smiešneho čarodejníka, ktorý o sebe rozhlasuje, že je Merlinov obľúbený synovec, no skoro nikto mu neverí. Opýtal som sa ho, či vôbec niekedy stretol Lunu, ale povedal, že nie. Tak som mu niečo o nej povedal, a on sa vyjadril, že sa kedysi skoro zamiloval do podobného dievčaťa. A po tomto rozhovore, to je tá časť ku ktorej sa chcem dostať, Sírius povedal niečo, čo vyznelo, že je v skutočnosti rád, že si tu pre mňa. “

Severusov hlas znel sucho. „To nie je ani na úrovni slizoliskej lži, Harry.“

„Áno, pretože to vôbec nie je lož,“ povedal Harry a posadil sa rovno. „Vážne to povedal, Severus. Čestne. Povedal, že ma má rád a chce pre mňa len to najlepšie...“

 „Sirius Black si nemyslí, že ja som pre teba to najlepšie...“

 „Možno keby si chvíľu čušal a počúval, mohol by si sa dozvedieť, čo si myslí. Alebo žiadam priveľa? “

Severus zažmurkal, potom sa pomaly usadil späť na stoličku a skrížil ruky. „Počúvam“

 „Určite?“

 „Harry,“ povedal Draco, potriasajúc hlavou. „Nesprávaj sa ako chumaj.“

 „Dobre, v poriadku.“ Predtým ako Harry pokračoval, odpil si slušný dúšok vína. Chutnalo odporne, ale to im rozhodne nebude vešať na nos. Naozaj nechápal, čo na tom Severus a Draco vidia.  „Povedal, že mu je ľúto, že si nemôžem spomenúť. Vraj sme sa videli pomerne často a nikdy predtým ma nevidel viac šťastného, takže musíš byť pre mňa naozaj to najlepšie.“ Harry sa znovu zazubil. "A potom, samozrejme, musel dodať, že naozaj nerád o tebe hovorí niečo milé, ale už bol unavený z toho ako na ňom sedel môj otec, keď predtým povedal o tebe niečo hlúpe.“

Severus urobil akýsi nejasný pohyb. „Áh. Takže vieš... vieš o tom, že ti bolo zabránené...“

 „Ron mi vysvetlil už pred niekoľkými týždňami, že nemám očakávať, že uvidím rodičov. Preto vás napadlo, že by mi prišiel vhod nejaký vianočný drink?“

Severus si jemne povzdychol. „Čiastočne...“

 „Práve sme strávili hodinu v obavách, že sa zas necháš zožierať vinou,“ vyhŕkol Draco, jeho stolička zaškrípala o podlahu. Posunul sa smerom k Harrymu. "Nechcel si nás tam, dokým nebudeš môcť hovoriť opäť po anglicky, to bolo očividné, ale keď sa ti predtým prvý raz podarilo spustiť zrkadlo... " Dracov hlas sa vytratil, ako by si myslel, že by mohol povedať príliš veľa.

 „Sírius mi o tom povedal,“ riekol Harry. „O tom, že sa nemám obviňovať, že prišiel jeho čas. Ja si tým nie som až taký istý, ale zdalo sa, že on tomu naozaj verí a je šťastný, že môže byť s mojimi rodičmi.“

Severus sa naňho pozrel pozorne, „Takže si v poriadku?“

 Harry sa zamyslel nad týmto a všetkými ostatnými rokmi na  Rokforte. Neužil si veľa pokoja, tak iba pokrčil plecami a natiahol sa za ďalším keksom. „Neviem. Stále sa cítim hrozne kvôli Oblúku, ale je to skoro také isté, akoby bol Sirius nažive. Akoby býval v inej krajine a ja mu môžem zatelefonovať, ale... aha, telefón, to je...“

„Ja viem, čo je telefón.“ Severus položil obe svoje ruky na stôl, dlaňami nadol, keď sa naklonil dopredu. "Nemám v úmysle ti spôsobiť bolesť, ale robí mi starosti, keď ťa počujem hovoriť týmto spôsobom.“

 „To len preto, že je pre vás nezvyklé uvažovať o smrti inak. Pre vás každý, kto sa nestane duchom, stráca so živými kontakt.“

 „Tak to vo svete chodí.“

 „Dobre, ale nie v tomto prípade.“

 „Ale jedného dňa ti dôjdu črepiny,“ povedal Draco mierne roztraseným hlasom. „Harry...“

 „Keď sa tak stane, zmierom sa s tým.“

Draco sa pozrel cez stôl na Severusa, no ten len pokrčil plecami a nalial obom ďalšie víno a obrátil sa na Harryho. "Predpokladám, že to tak bude. Nemali by sme sa teraz presunúť do Devonu a rozbaliť zvyšné darčeky?"

 „Som skutočne hladný,“ povedal Harry

 „Niet pochýb, že to má niečo spoločné s tým, že si nemal raňajky ani obed,“ zašomral Snape. „Čo keby ste s Dracom objednali jedlo? Nejakú vianočnú špecialitu.“

 „Nič príliš vyzdobené,“ varoval Harry Draca, keď vstali.

Draco naňho vrhol pohľad. „Objednal by som niečo vyzdobené, no vážne. Moi?

Nakoniec dostali kúzelnícku verziu pastierskeho koláča, na ktorom vrchná vrstva zemiakov bola sformovaná do hradu, ktorý mohol pokojne konkurovať modelu Rokfortu. Bol takmer hriech ho zjesť, ale Harry bol taký hladný, že neotáľal.

 

 

 „Oh,“ povedal Harry o niečo neskôr toho dňa, keď sa usadili do kresiel okolo vianočného stromčeka v Devonskej chalupe. „Kniha. Ďakujem Severus. Hmm... bez názvu?“

Chvíľu bol presvedčený, že by to mohlo znamenať temný obsah knihy. Vyzerala trochu ošarpane, akoby ju už niekto predtým použil. Koniec koncov, Snape bol Smrťožrút...

Náhle ho opäť prepadla bodavá bolesť hlavy, ale zmizla akonáhle Snape povedal: „Je to denník.“

 „Aha. Denník.“ Harry si nebol celkom istý, prečo mu tak odľahlo, ale bolo to tak. „Nuž, v tom prípade, ešte raz ďakujem. Nikdy som žiaden nemal. Napokon, ani neviem, čo by som...“

Snape zvraštil čelo. „Pozri sa dovnútra.“

Na prstoch ucítil jemné prúdenie mágie, ktoré ustalo, keď otváral knihu. Stránka pred ním bola čistá a spomienka na denník Toma Riddla v ňom vyvolala desivý pocit. Ďalšia strana ale už bola plná nie práve úhľadného písma, ktoré mu bolo dobre známe. „Tento bol môj? “

 „Áno,“ povedal Snape, jeho ruky zvierali opierky kresla, akoby sa na niečo pripravoval. „Keď milá doktorka povedala, že by si mal mať prístup jedine k verejným zdrojom informácií, pokladal som za najlepšie schovať tvoj denník v mojej pracovni. Ale teraz...“  Vzhliadol a jeho oči boli plné tieňov. „Skutočne Harry, ani teraz som si nie celkom istý, či robím správnu vec, keď ti ho dávam. Ale začínam si myslieť, že som možno precenil jej rady.“

 „Oceňujem, že ste mi to povedali, pane. Ehm, Severus. Prepáč.“ Trochu sa usmial. „Asi mi to neuveríš, ale tvoje meno mi začína znieť prirodzenejšie.“

Snapeovou odpoveďou bolo iba mierne sklonenie hlavy.

Harryho vôbec netešila nasledujúca otázka, ale nemohol si pomôcť. „Hmm... vieš, mám radšej pravdu samotnú, ako byť pred ňou chránený. Tak prosím, buď úprimný, čítal si to?“

 „Zdieľal si so mnou svoje prvé zápisky. Snažili sme sa zrekonštruovať sen... Nespomínal Draco, že si minulý rok mával veštecké sny?“

Harry prikývol.

Snape vrhol na Draca mrzutý pohľad, akoby tým zašiel príliš ďaleko, ale nahlas to nekomentoval. „Ďalej som to nečítal.“

„Je na ňom kúzlo, ktoré nám v tom bráni,“ riekol Draco mierne podráždene.

 „A na to si ako prišiel?“

Druhý chlapec mal v sebe aspoň toľko slušnosti, aby sa začervenal.

 „Ja, na rozdiel od niekoho,“ povedal Snape s ďalším mrzutým pohľadom smerom k Dracovi, „som nemal popálené palce od snahy vysliediť tajomstvá Harryho denníku.“

 „On by ani nemohol mať!“ odsekol Draco. „Je to predsa jeho kúzlo! On by ho mohol otvoriť!“

 „Draco!“

 „Nepovedal som, že si niečo také urobil. Iba som poukázal na to, že by si mohol!“

 „Som rád, že ho mám späť,“ povedal Harry, snažiac sa ukončiť ich hašterenie, hoci podivná časť jeho samého mala z toho zvláštne potešenie. Dursleyovci by sa nikdy navzájom neškriepili len preto, aby sa s ním zblížili.

Sklonil sa a prehrabával sa darčekmi, dokým nenašiel jeden zabalený v matnom zelenom obale. „Tu, Severus. Tento je pre teba.“

Snape kúzlom rozstrihol obal na dve úhľadné kúsky a potom zodvihol veko na malej drevenej krabici. "Ah. Spísal si pre mňa recept na lektvar?"

 „Možno.“

Snape sa mierne zamračil prezerajúc pergamen, ktorý vytiahol. „Hmm. Anízový olej, arabská guma... kúzlo na lisovanie?“ Vzhliadol na Harryho. „Naozaj neviem čo z tohto vznikne alebo aký magický efekt by to prípadne mohlo mať.“

Draco sa sklonil, aby mohol preštudovať pergamen. „Včelí vosk by ho aj tak zneutralizoval, predpokladám.“

Snape predsa len na to prišiel. „Aha! Koreň, ktorý tu uvádzaš... marí sa mi, že Glycyrrhiza Glabra je botanický názov, ktorým muklovia označujú sladké drievko. (CZ: lékořici)

Harry sa usmial. „Máš pravdu. Asi som ten recept mal pomenovať, ale pomyslel som si, aká to bude zábava pozorovať, čo z toho vytvoríte. Pôvodne som plánoval kúpiť ti všetko potrebné na vytvorenie vlastných lékořicových tyčiniek, ale potom som si uvedomil, že všetky prísady pravdepodobne už po ruke máš. Jediné, čo potrebuješ je vedieť, ako ich použiť inak ako do lektvarov.“

 „Ďakujem, Harry. Je to od teba veľmi pozorné.“

Harry zneistel, hoci si sám nebol istý prečo. „To nie je všetko.“

Draco sa zamračil. „Ak mu opäť dávaš svoj kľúč...“

 

 „Nie. Vôbec nie.“ Harry opäť pozrel na Snapea. Hoci bol skutočne presvedčený o tom, že by tento dar neodmietol, nezabránilo mu to v tom, aby sa cítil neisto. „Um, viem, že na tohtoročných hodinách elixírov to nešlo všetko tak, ako by malo. A úprimne, myslím, že pre dobro všetkých by som ich aj naďalej nemal mať v rozvrhu, ale... toto v skutočnosti nie je recept na ozajstný lektvar, no nie? Tak na napadlo, aj napriek tomu, že to zahrňuje mňa a kotlíky v jednej miestnosti, že by sme ten recept mohli spolu vyskúšať.“

„Veľmi rád,“ povedal Snape, jeho prsty nežne prechádzali po pergamene, akoby to bolo niečo vzácne.

 „Úprimne, vaše dary sú strašné,“ povedal Draco, naťahujúci sa ponad hromadu darčekov. „Denník, ktorý je vlastne jeho a recept, ktorý sa nachádza v akejkoľvek kuchárskej knihe. Dobre, tu máte obaja darčeky odo mňa. Predpokladám, že vo vašich očiach nebudú mať takú hodnotu, keďže sú nové.“

Strčil pred nich dve krabice zabalené v rovnakom papieri, ale odlišnej veľkosti. Snapeov bol veľký ako obálka. Harryho vyzeral dostatočne veľký akurát tak pre zlatonku.

Ukázalo sa, že obsahuje krásny zlatý medailón. Harryho napadlo, že je to skôr darček pre dievča, ale potom ho otvoril a porozumel. Na jednej strane bol obrázok Jamesa a Lily pózujúcich so Síriusom, ktorý ich oboch držal za plecia a vyzeral, ako by ich pritiahol pred objektív. Na druhej strene videl Draca, Snapea a Harryho, ktorý vyzeral tak trochu strnulo, ak zobral do úvahy, že sa jedná o kúzelnícku fotografiu.

 „Boli sme pohádaní, keď si to fotil?“ opýtal sa Harry ukazujúc na fotku.

 „Nemáme spoločnú fotku,“ povedal Draco. „Použil som mágiu, aby som túto poskladal. No... myslel som, že by to tak malo byť. Celá tvoja rodina?“ Vyslovil to s úzkosťou v hlase.

„Viem, že tam patríte,“ povedal Harry. „Hoci je to pre mňa ešte stále nové.“

Draco prikývol. „Všimol si si kryt?“ Ukázal na rytinu, kde sa erb Potterovcov a kvet ľalie navzájom prelínali a splývali.

„Predstavuje ich obidvoch.“

Harry prevrátil oči v stĺp.

„Nie, myslím... oni obaja, Harry. Tvoja matka spolu s tvojim otcom na rovnakej úrovni. Chcem tým povedať,“ Draco vydýchol. „Predstavuješ to najlepšie z oboch svetov. Čistokrvný a Muklorodený.“

 „Aha.“

Jeho povzdych musel vyznieť vážne nechápavo, lebo i Draco prevrátil očami. „Keby si si pamätal, ako rýchlo a intenzívne som sa zamiloval do Rhiannon, o ktorú sa mágia ani len neobtrela, pochopil by si.“

 „Ale ja si pamätám,“ prerušil ho Snape, „ako si zaťato veril v to, že je čarodejnica, napriek do oči bijúcim dôkazom o opaku.“

 „Nebolo to práve jednoduchá zmena pohľadu na svet, ale už je to za mnou,“ odsekol Draco. „A teraz žijem vo svete, kde sú všetci proste len ľudia, hoci uznávam, som celkom vďačný, že som sa narodil s mágiou. Mimochodom, nechystáš sa to otvoriť?“

Snape nechtom zašiel pod papier, pod ktorým objavil obálku z pergamenu. V nej sa nachádzali dva počítačom vytlačené prúžky papieru. Harry len vyvaľoval oči.

 „Lístky na januárové predstavenie La Traviaty,“ povedal Draco. „Hermioniny rodičia mi ich pomohli získať.“

 „Iba dva lístky,“  riekol Snape pomaly.

Harry si nahováral, že by ho to nemalo trápiť, no tichý hlások v jeho hlave mu nepovedal, že Draco má dostatok bohatstva, aby si mohol dovoliť tretí lístok, keby chcel. „To je v poriadku,“ prehovoril, rozhodnutý pojať to dospelo. „Pravdepodobne by som sa na tej skvostnej francúzskej opere i tak poriadne nudil.“

 „Talianskej, kretén, a nemal som v úmysle ťa z niečoho vynechať,“ odsekol Draco. „Vlastne som dúfal, že by otec mohol vziať so sebou niekoho iného.“

Aha...

 „Možno Maršu,“ doplnil. „Takže?“

 „Povedal som ti, aké nevhodné môžu byť takéto sociálne prepojenia...“

„Mám dojem, že Severus neprotestuje tak moc ako obvykle,“ riekol Draco, smejúc sa. „No v poriadku. Som si istý, že istá nezadaná profesorka bude nadšená, keď ju vysoký, tmavý, hĺbavý profesor Elixírov pozve na operu...“

 „Môžem ťa uistiť, že nemám ani najmenší záujem o slečnu Burbagovú.“

 „Tancuje dobre. Videl som vás spolu na plese. Ako pár, predpokladám. Čierna a biela...“

 „Draco...“

 „Fajn. Tak vezmi Sproutovú, je mi to jedno,“ povzdychol si Draco. „Len sa už konečne rozhýb, Severus. Nechcem vidieť, ako skončíš starý a osamelý ako Dumbledore.“

 „To skutočne nie je tvoja starosť.“

 „Nie? Myslel som, že si môj otec.“

Snapeovi sa rozšírili nozdry. „A toto je vhodný spôsob ako sa rozprávať so svojim otcom? Huckať ho, aby šiel na schôdzku?“

 „Dobre, nemusel by som to robiť, keby si bol ženatý s mojou matkou!“

 „Bože chráň!“ povedal Snape, vyzerajúc zhrozene.

 „Neurážaj moju matku,“ odsekol Draco. „Je nádherná. Bol by si najšťastnejší čarodejník na svete, keby ti preukázala tú česť.“

„Navonok je pôvabná, ale zabudol si, ako zabila svojho vlastného prastrýka, aby si mohol zdediť jeho majetok?“

Dracova brada sa zdvihla. „To je iba špekulácia a ty to vieš.“

Severus sa pozrel na Harryho spôsobom, že si je tým úplne istý, no nechal to tak byť a povedal iba: „Dúfam, že ťa Narcissa čoskoro kontaktuje, Draco. A ďakujem ti za lístky. Zvážim, čo s nimi urobím.“

 „Neopovažuj sa ich zbaviť.“

 „Nie je slušné požadovať od príjemcu daru, aby s ním zachádzal tak, ako považuješ za vhodné ty.“ Snape privolal krabicu a predal ju Dracovi. „Tvoj darček.“

Ukázalo sa, že je to tiež kniha, ale nie denník.

 „Rozhodli ste sa stať Aurorom: Sprievodca uchádzača na Učnovstvo ÚPMP“, Draco prečítal titul nahlas. „Ďakujem, Severus.“ 

 „Hej, tiež takú potrebujem!“ povedal Harry.

 „Nie, nepotrebuješ. Na tvoju prihlášku sa nebudú pozerať s myšlienkou, 'Hmm, pravdepodobný vrah muklov. . .'"

 „Ale nie je iba o príjímačkách, všakže?“ opýtal sa Harry Snapea.

 „Nie, zahŕňa aj schému prípravy na prijatie,“ zamumlal, jeho hlas znel zatrpknuto. „A je plne aktualizovaná, to vám poviem. OVCE z lektvarov nie sú uvedené medzi požiadavkami na prijatie.“

 „Ale jeden z nás bude vďaka nim lepší Auror,“ povedal Draco s významným pohľadom smerom k Harrymu.

 „Obaja budete dobrí Aurori.“

Harry pozrel na Snapea „Nevyzeráš tým veľmi nadšený.“

„Nestretol som mnoho Aurorov, na ktorých by som rád spomínal.“ Snape si vzdychol. „Nedovoľ mojej vlastnej pestrej minulosti, aby ťa ovplyvnila, Harry. Som si celkom istý, že budeš dodržiavať morálne štandardy, ktoré by Aurori mali mať. Nie všetci sú takí.“

Harry opäť prehrabal hromadu a vytiahol krabicu pre Draca. „Toto tiež pomôže naplniť tvoje aurorské ambície.“

 „Skutočne...“

Draco rozbalil darček a nadvihol obočie. „Socha leva?“

 „Áno.“

Draco na ňu vrhol podozrievaný pohľad, niekoľkokrát do nej štuchol prútikom, ale malá mramorová socha sa ani nehla. „Nerozumiem,“ povedal nakoniec zmetene. „Je to iba socha?“

 „Nie, je to viac ako to.“

Druhý chlapec sa zamračil. „Oh, úžasné Harry. Ako sa opovažuješ? Tak toto mi má pripomínať, aby som bol viac ako Chrabromilčan, je to tak? Nepovedal si, že Slizolinčania sa nemôžu stať Aurormi, dokým nezmenia to, kým sú? V momente, keď prejavím čo len najmenší záujem zmeniť sa na mizerného hlúpeho Chrabromilčana...“

Socha zrazu vydala desivý rev, ktorý prinútil Draca cúvnuť, no moc mu to nepomohlo, keďže sochu držal v ruke.

 „Toto je to, čo robí,“ riekol Harry samoľúbo. „Ak urazíš Chrabromil, dá ti na vedomie. Ak nebude s tebou, keď sa tak stane, zopakuje ti tvoje vlastné slová, keď sa vrátiš do izby a potom začne revať.  A touto poslednou vecou som si nie celkom istý, ale ak by si urážal Chrabromil pričasto behom jedného týždňa, mohol by ťa začať hrýzť.“

Draco naňho neveriacky zízal. „A ako by mi to malo pomôcť stať sa lepším Aurorom? Zbláznil si sa?“

 „Samozrejme, že ti to pomôže.“ Harry prekrížil ruky. „Musíš si uvedomovať, kedy niekoho urážaš, aby si sa mohol naučiť s tým prestať. Vieš o tom, že budeš mať trénerov, ktorí boli Chrabromilčanmi, no nie? Najlepší čas, aby si si zvykal vyjadrovať sa s rešpektom. To platí pre všetky fakulty.“ Zamračil sa. „O niekoľko mesiacov budeš mať narodeniny, však? Takže by som ti pokojne mohol dať sochu jazveca a havrana, ak by bolo potreba.“

 „A nemôžem ho jednoducho vyhodiť do koša, alebo lepšie, nechať ho zmiznúť?!

 „Hmm, len do toho,“ zamrmlal Harry.

Draco sa prestal pohrávať s prútikom. „Prečo, čo sa môže stať?“

 „Nič.“

 „Nič?

 „Jasné, vôbec nič. Len do toho.“

Draco sa zamračil a s rukou predviedol pomerne komplikovaný pohyb.

Presne ako povedal Harry, nič sa nestalo. Malý lev celkom určite nezmizol, ale pokojne si uľahol na Dracovej ruke a začal si olizovať predné labky.

 „Hermiona ho očarovala kúzlom napojením na mňa,“ vysvetlil Harry. „Nemôžeš ho odstrániť, dokým by si si neprial, aby som zmizol i ja. A ak ho hodíš do koša, doženie ťa a celkom určite ťa pohryzie.“

 „Dal si mi odporný dar!“ Draco zaprskal. „Dar by nemal... by nemal niekomu hovoriť, čo by si mal podľa teba robiť.“

 „Nie ako lístky na operu, však,“ povedal Harry s kamennou tvárou.

 „To je iné!“

 „V podstate nie, nemyslím si, že by to bolo niečo iné,“ zamumral Snape. „Dobrá práca Harry.“

 „Je to iné!“

Harry sa obrátil na Snapea. „Takmer som dal jednu i vám.“

Snape sa odtiahol tak prudko, že jeho hlava narazila na operadlo stoličky. "Dlžím ti ospravedlnenie."

 „Správne,“ riekol Harry. „Bol si to pravdepodobne ty, ako hlava tvojej fakulty, ktorý šiel Dracovi a ostatným Slizolinčanom príkladom, ako urážať ostatné fakulty. Dal by som ti tiež takú sochu, ale nemyslím, že by to kúzlo fungovalo na niekoho v pozícií autority nad fakultami. Tak som sa rozhodol, že ťa radšej iba požiadam.  Mohol by si prosím prestať hovoriť o mojej fakulte ako o nejakej chorobe, ktorou trpím?“

 „Nikdy ťa to netrápilo!“ odsekol Draco

 „Nuž, je jasné, že ma to, kurva, trápi teraz!“ odsekol mu Harry späť. „Snažil som sa to dať najavo, ale zdá sa, že si to nedokážeš zapamätať na dlhšie ako pol hodinu.“

„Buď ticho Draco,“ povedal Snape, keď druhý chlapec otváral ústa, pripravený mu odporovať. „Harry... je mi ľúto, ak si nadobudol dojem, že vnímam tvoju fakultu ako chorobu.“

 „A nie je to tak?.“

 „Kedysi áno.“ Snape sa zamračil. „Nemal som mnoho dôvodov uvažovať o Chrabromile v dobrom, ako isto vieš. Ale ty si ma predsa videl, ako udeľujem tento rok Chrabromilu body, no nie?“

 „A počul som, ako robíte malé zlomyseľné narážky na moju fakultu. Celú tu dobu to robíte pane. Nie som si ani istý, či si to uvedomujete, ale...“ Harry prehltol. „Je to pre mňa ťažké. Môžeš s tým prestať?“

Snape zatvoril oči. „Mal som to vedieť.“

Harry sa stratil. „Vedieť čo?“

Otvoril oči a pozrel na Harryho, jeho tmavé oči boli bezodné. „Minulý rok som si mal uvedomiť, že si potláčal svoje skutočné pocity ohľadne tejto veci. Povedal som ti, že by som nemohol nenávidieť Chrabromil a mať ťa rád zároveň. Myslel som, že to dostatočné objasnenie situácie, ale očividne nie.“

Harry sa zamračil. „Prečo by som...   minulý rok som sa na to nesťažoval?“

 „Nie takto,“ povedal Snape sucho.

 „Ale prečo by som  ťa len tak nechal urážať Chrabromil?“ Harryho zaplavil mrazivý pocit. „Hovoríte... óh, Bože. Hovoríte, že mi to bolo jedno? Že som sa skutočne stal viac slizolinčanom a...“

Cítil ako mu zviera žalúdok.

 „Nie,“ opravil ho Snape tichým hlasom. „Myslím, že ti to vadilo, ale nechcel si tento problém ťahať domov, lebo si si myslel, že by sa to mohlo postaviť medzi nás.“

Harry zakrútil hlavou. „To znie... šialene.“

 „Je to normálne. Úplne normálne.“ Snape pokrčil plecami. „Adoptované deti často nechcú byť sami sebou, ak by to znamenalo, že by mohli byť nechcené. A ty si mal bohaté skúsenosti s tým, ako ťa odmietali tí, ktorí ťa mali ľúbiť.“

Harry sa nad tým zamyslel, spomínajúc, ako veľmi sa snažil, aby sa „obludné“ veci nestávali, ak boli nablízku Dursleyovci.  Nie, že by mu to niekedy pomohlo. Nebol schopný kontrolovať svoju náhodnú mágiu.

Draco si odkašlal. „V tom prípade ti ďakujem za toho leva, Harry,“ povedal chrapľavým hlasom. „Predpokladám že to nie až taký zlý dar, ako som si myslel, ak znamená... ak znamená, že nám teraz dôveruješ viac.“

Harry nevedel, že znamená toto.

Vlastne, nemyslel si, že to znamená toto. Skôr sa nechcel trápiť, už nikdy viac nad tým, čo by si o ňom Severus a Draco mohli myslieť. Minulý rok...  nuž, muselo byť prekliato nutné sa zmieriť s takýmito kecami o Chrabromile. Nebolo príjemné nad tým uvažovať... ale čo všetko ešte bolo ešte nutné a aké iné kompromisy musel podstúpiť?

Ale možno na tom nezáležalo. Čoskoro bude nový rok a niektoré veci chcel nechať za sebou. Draco mohol byť jeho bratom a Severus mohol byť jeho... no dobre, otcom asi nie. To by bolo prehnané.

Ale Harry mohol prijať, že Severus o sebe tak uvažuje.

A mohol prijať, že sa z nich dvoch nakoniec môžu stať priatelia. Nie snažiť sa o priateľstvo, ako predstieral niekoľko predchádzajúcich týždňov. Nie, teraz priatelia už naozaj boli.

Dospelí priatelia, to bude rozhodne fungovať lepšie ako otec a syn. Veď sedemnásťročný z ničoho nič nevstane jedného dňa s tým, že potrebuje otca. Nie v prípade, ak žiadneho predtým nemal, alebo presnejšie, nepamätá si naňho.

A ak Severus o sebe uvažuje viac ako o otcovi ako priateľovi, je to v pohode, predsa len bol dvakrát taký starý ako Harry.

„Si v poriadku Harry?“ spýtal sa Draco. „Vyzeráš... zvláštne.“

 „Iba som sa zamyslel,“ povedal Harry. „Som v poriadku. A ty?“ opýtal sa zrazu Severusa, pretože ten stále vyzeral, že chce prekliať sám seba.

„Oceňujem tvoju dôveru,“ riekol Snape slabým hlasom, „Iba ľutujem, že som to neurobil... mnohé veci mohli minulý rok dopadnúť inak.“

 „Je to v poriadku,“ povedal Harry, smejúc sa. „Práve som si povedal, že čoskoro tu máme nový rok. Nechajme ten starý za sebou.“ Pousmial sa. „Asi to bude pre mňa jednoduchšie, ako pre vás.“

 „Mohol si nám povedať, že naše poznámky ti boli nepríjemné,“ povedal Snape, stále tichým hlasom. „Nikdy by som ťa neodadoptoval.“

Harry zažmurkal. „Je to vôbec slovo?“

 „Je to tvoje slovo,“ povedal Draco. „Myslel si si, že by sa to mohlo stať.“

 „Dobre teda, nechajme to za sebou,“ zopakoval Harry. „Nepamätám si toho veľa, ale teraz, keď môžem hovoriť so Síriusom, nie je to až také bolestivé. Myslím... verím, že ste mi obaja oddaní ako Ron a Hermiona, a staráte sa o mňa rovnako tak. A teraz, keď som už ochotný hovoriť o všetkom, nie je tu dôvod, prečo by sa z nás troch nemohli stať naozaj dobrí priatelia.“

 „Priatelia.“ Povedal Draco zlostne. „Som tvoj brat a ocenil by som, keby si ma neporovnával s párom...“

Lev, ktorý sa vyšplhal na jeho rameno, zrazu otvoril tlamu a zareval tak silno, že Dracovi ostali z toho stáť vlasy dupkom.

 „Prepáč,“ povedal Draco rýchlo. „Um... predpokladám, že to robím spontánne.“

 „Ja viem, že to robíš mimovoľne,“ odsekol Harry. „Preto potrebuješ napomínať.“

Lev sa opäť usadil a pokračoval v olizovaní labiek.

 „A ty?“ opýtal sa Harry Snapea. Bol to naozaj skvelý pocit môcť povedať, čo mal na srdci.  „Budeš aj ty smiešne predstierať, že sa nedokážeš priateliť so ... ehm, svojím vlastným synom?“

 „Nie, ale...“

 „Žiadne ale,“ povedal Harry. Páni. Bol to skutočne skvelý pocit nič v sebe nedusiť. „Porozmýšľaj nad tým, Severus. Keď otcovia a synovia zostarnú, stavím sa, že sú skôr ako priatelia.“

 „Hovoríš zo skúsenosti, ktoré si nadobudol ako dvadsiatnik a tridsiatnik, predpokladám?“

 „Nebuď uštipačný.“

„Uštipačný?“

 „Vieš, že si. Aký máš vlastne problém? Mal by si byť šťastný, že môžeme byť priateľmi. Pretože ja to teraz tak cítim! Keď som nad tým uvažoval, nebol som si celkom istý, či by to fungovalo, ale teraz myslím, že sme už prešli dlhú cestu, skutočne. A... um, práve mi napadlo, pokiaľ budeš o mne uvažovať viac ako o synovi, je to v poriadku. Ide iba o to...“  Harry pokrčil ramenami. „Skutočne viac nepotrebujem otca.“

 „Nepotrebuješ otca,“ zopakoval. „Si si tým istý?“

 „Áno.“ Niečo v Harrym sa zlomilo, keď videl ako sa Snapeove pery stenčujú. „Ale... pozri, ak by som mal problém alebo niečo podobné a ja budem cítiť, že niekoho potrebujem, budeš prvý, za kým prídem. Dobre?“

 „Dávaš mi svoje slovo?“

 „Áno.“ Harry sa usmial. „Iste.“

 „Dobre, pretože v poslednej dobre je celkom zrejmé, že si dosiahol veku, kedy je nevyhnutné, aby s tebou otec prebral isté veci.“

Draco zahvízdal a jeho oči zažiarili.

 „Čože?“

 „Tvoj vzťah k slečne Lovegoodovej,“ povedal Snape. „Je tu možnosť, že vaša náklonnosť sa môže stať... povedzme vášnivejšia. Takže predpokladám, že je vhodná doba na časom osvedčenú prednášku rozoberajúcu problematiku prútikov a kotlíkov.“

 „Prútikov a ...  ó, nie,“ vzdychol Harry, ktorý náhle pochopil. „Uh, nepotrebujem... Myslím tým, ja viem ako to... uh, funguje a ... óh Bože. “

„Ha,“ riekol Draco s úškrnom. „Poďakuj svojej šťastnej hviezde. Ja som si to musel vypočuť dvakrát.“

Harry sa zasmial. Cítil sa mierne hystericky pri predstave, ako mu Snape, Severus Snape hovorí o.... prútikoch! A kotlíkoch! „Nechápavý študent, však?“

 „Ťažko.“ Draco sa opäť uškrnul, vyzeral že si to naozaj užíva. „Lucius a Severus. A Hermiona tiež, keď tak nad tým uvažujem.“

 Harry si zahryzol do pery a skúsil to opäť. „Skutočne, pane. Mám predstavu...“ trhol sebou. „Ktoré časti patria kde. Dobre? Je to pomerne ťažké vyrastať v muklovskom svete a neprísť na to. Pozerať telku sám, uh...“ Harry urobil nejasné gesto.

 „Áno, som si istý, že po tom všetkom si dôkladne oboznámený so všetkými dvanástimi magickými antikoncepčnými prostriedkami. “

 „Um...“

 Snapeove oči sa zozžiarili. Rovnako ako Malfoy, aj on si túto situáciu užíval. „Pokiaľ to pomôže,“ riekol veľkodušne, „nemysli na mňa ako na otca, ktorý ti má predať tak potrebnú múdrosť. Jednoducho budem tvojim priateľom.“

 „Ale ja to nepotrebujem! Lunu som akurát tak pobozkal, viete, neplánujem... “

 „Harry,“ prerušil ho Snape. „Skutočne si myslíš, že sa to stane len, keď si to naplánuješ?“

Harry si povzdychol. „Nie. Samozrejme, že nie. Predpokladám, že by si bol naozaj zlým otcom, keby si ne... no dobre. Tak teda kedy?“

 „Rozhodne nie teraz,“ povedal Draco a uškŕňal sa pri tom takmer ako blázon. „Upratal a vytriedil som zvyšné darčeky. No nie že by to rozdelenie darčekov bolo také potrebné, väčšina je pre Harryho.“

 „Nie je.“

 „Väčšina áno.“

Harry sa sklonil a načiahol za jedným. „Áno, je čas na darčeky. Môžeme tento rozhovor odložiť, máme čas do konca Vianoc, nemusí to byť hneď. Aha, pozrite, tento jeden je dokonca od Luny. Ja som jej dal rastlinu s mesačnými plodmi a ona mi dala, no poďme sa pozrieť...“

Krabica bola prázdna, ale akonáhle ju otvoril, Harry ucítil, ako jeho telo zalial veľmi príjemný pocit.

 „Bozk,“ vyjasnil to Draco. „Poslala ti bozk!“

 „Ako to môžeš vedieť?“

 „Vidím to. Priamo tu.“ Draco zavadil prstom kdesi na boku Harryho úst. „Je to celkom pekný odtieň ružovej.“

 „Ružovej!“

 „Vybledne to,“ povedal Snape upokojujúcim hlasom, v ktorom bolo poznať i zle potlačovaný smiech.

Ukázal smerom k dverám jeho spálne.

Tentoraz Harry vstal a bez jediného slova šiel.

 

Poslední komentáře
16.11.2012 22:55:05: a já si při té bolesti hlavy a zhoupnutí pokoje už myslel, že dostal rozum ... a on furt tápe ... d...
11.11.2012 23:30:11: @ Flo, sleduj: http://www.rokjakozadnyjiny.webgarden.cz/pridelenie-prekladov Poznáš hlášku: keď sa ...
11.11.2012 23:08:50: Jimmi, kdo má na starosti 38, kapitolu přede mnou? Nevíš, jak je na tom on/ona? Já bych se totiž pot...
11.11.2012 20:23:46: Neviem, čo sa stalo, ale je akútny nedostatok biet na češtinu, čisto preklepy alebo gramatika. Potre...
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.