Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Rodina jako žádná jiná

27. Karamelky 1/2

Preklad: Jimmi
Beta-read: Zelaaa001

 

Kapitola dvadsať sedem

Karamelky 

1/2

 

"Harry." Hermiona sa vymotala z gauča v chrabromilskej klubovni. "Si... Spravil Snape..."

Harry chápal, prečo sa opatrne pokúša voliť slová. V poslednej dobe nebol k svojim priateľom práve príjemný. "Všetko je v poriadku," odpovedal a podišiel dopredu, aby mohla pri svetle ohňa vidieť jeho úsmev. "So Snapom sme sa poriadne porozprávali. Naozaj poriadne porozprávali, a, hm... nakoniec na Vianoce do Devonu pôjdem."

"To ale musel byť rozhovor." Hermiona sa trochu ponaťahovala, potom sa sklonila po svoju knihu. "Čo presne zmenilo tvoj názor?"

Harry nemal v úmysle povedať jej o tom, že bol Snape opitý. "Na niečo som si spomenul."

"Ach?"

"Áno, ale je to niečo, o čom nemôžem hovoriť. Prepáč."

Prikývla. "Je všetko v poriadku? Skutočne?"

"No... zopár vecí sme si vyjasnili," odvetil Harry. "Určite nie všetko. Ale ospravedlnil som sa za to, že som sa s ním nerozprával a za tie vážne hnusné veci, čo som povedal a dohodli sme sa, že sa pokúsime byť priateľmi." Harry sa posmešne zasmial. "Akosi váham medzi úľavou a premýšľaním, kedy som prišiel o rozum. Ale potom si poviem, že o časť svojej mysle som prišiel. A... no, vieš, dnes večer mi konečne svitlo, že by som sa mal minimálne aspoň snažiť. Snape sa snaží."

"Snaží," potichu riekla Hermiona. "Ale prospeje ti to. Viem, že to nie je ľahké."

"Áno," odpovedal Harry. To bolo podcenenie. "Hm, chcem ho skúsiť oslovovať Severus. Je trochu smiešne, že to vôbec chcel. Ale je pravda, že mi okrem vyučovania nehovorí pán Potter, takže..."

Zamieril k schodom.

"Dobrú noc, Harry."

"Dobrú noc, Hermiona."

 ---------------------------------------------------

Snape pri raňajkách nebol. Keď o tom Harry uvažoval, ani ho to veľmi neprekvapilo. I keby si vzal elixír na vytriezvenie, asi stále potreboval spánok navyše.

Snape nebol ani pri obede.

To vážne Harryho prekvapilo. Minimálne trošku.

No, možno musel variť niečo dôležité.

Ak áno, asi to nešlo veľmi dobre, pretože keď sa Snape zjavil pri hlavnom stole v polovici večere, čelo mal poriadne zvraštené a výrazne sa mračil. Jedol rýchlo, jeho pohyby boli strohé, a ani raz nevyhľadal Harryho pohľad. Vlastne sa nepozeral na nikoho, dokonca ani keď mu Dumbledore niečo povedal a on odpovedal.

Harry nepočul, čo vraví, ale dokázal si predstaviť jeho úsečný tón.

Keď sa Snape postavil a vyšiel dverami za hlavným stolom, Harry odstrčil svoj puding a uháňal von z Veľkej siene. Po niekoľkých ďalších chodbách ho dobehol.

"Počkajte," chytil toho muža za rukáv. "Čo sa deje?"

Snape si vytrhol ruku, jeho habit zaplápolal, keď sa zvrtol na päte, aby zazrel na Harryho s očami ako úzke pásiky čiernej. "Čo sa deje?" spýtal sa, tie slová zasyčal pomedzi zaťaté zuby. "Ty sa ma opovažuješ pýtať sa, čo sa deje?"

Ach. Ach. Tak toto Harry nečakal, ale ako jedna z možností ho to napadlo. Snape si veľa z minulého večera nepamätal.

Harrymu bolo jasné, čo to znamená - mal príležitosť zmeniť svoj názor ohľadne toho, že sa pokúsia byť priateľmi.

Trochu ho ohromilo, že ho to vôbec nelákalo. Nevedel, ako všetko dopadne, ale chcel to aspoň skúsiť. Skutočne skúsiť. Toľko Snapovi dlhoval po tom, ako sa v poslednej dobe správal.

"Zaslúžim si to." Niekoľkokrát si odkašľal, keď rozmýšľal, čo povie ďalej. "Ale, hm, včera večer som šiel do vášho bytu a ospravedlnil som sa za všetky tie hrozné veci, čo som povedal."

Snape dokonale stuhol. "Ty si sa ospravedlnil?"

Harry prikývol, odhodlaný dokončiť to. Napokon, dokonca i chrabromilčania mu tvrdili, že Snape býval dobrým otcom, takže by mal byť fajn aj ako priateľ. Prinajmenšom si mal vďaka týmto tvrdeniam oveľa skôr uvedomiť, že Snape si trochu ohľaduplnosti zaslúži.

"Nespomínam si."

"Nuž, boli ste -" Harry sa odvrátil.

Snape si vzdychol a prekrížil si ruky. Skľúčený výraz v jeho tvári vravel, že si praje, aby ho Harry v takom stave nenašiel. Hoci Harry bol rád, že našiel. Bez toho by ktohovie ako dlho trvalo, než by spoznal skutočného Snapa namiesto toho zo svojich spomienok?

"Nie som prekvapený, že si nespomínate," potichu prehovoril. "Ale... hm, je mi to naozaj ľúto."

Snape naklonil hlavu, ten pohyb bol veľmi opatrný, ako keby sa obával Harryho reakcie na akúkoľvek zmenu.

Harry sa trochu pousmial, ale nie na mužovej opatrnosti. Napadlo ho niečo iné. "Je to ťažké, však? Keď vám niekto hovorí, že všetko je inak, ako si pamätáte."

Snape úsmev neopätoval. "Nikdy som nenaznačil, že to, čo prežívaš, je ľahké."

Harry pripustil, že pichľavosť mal očakávať. Toto bol čistokrvný Snape. A okrem toho, bolo ťažké prebudiť sa a nedokázať si spomenúť na časť vášho života. Dokonca i na malú časť. "To som nemyslel."

Snape si vystrel ruky. "Takže, 'všetko' je inak, vravíš. Nechcel by si to vysvetliť?"

"Hm..." Harry sa ustúpil o krok dozadu a oprel sa o stenu. "No, trochu sme sa porozprávali. Vyčistili vzduch. Aspoň trochu."

"Chápem."

Až na to, že nechápal. Harry si bol istý, že nechápe.

"Dohodli sme sa, že sa pokúsime byť priateľmi."

Snape zreteľne mykol hlavou, začalo mu trhať svalom na líci. Podivná reakcia, ale aspoň nejaká reakcia, pomyslel si Harry. Premýšľal, či Snape niekedy nejako zareagoval. "Nech sa ti tá predstava akokoľvek hnusí, som tvoj otec, Harry."

Harry takmer niečo poľutovaniahodného zajačal. Ale potom si spomenul, že sľúbil, že to skúsi. Vzdať sa pri prvej výzve sa za veľkú snahu nepokladalo. "Nepoznám vás," povedal, zdvihol bradu, aby sa plne stretol s očami toho muža. "Ale teraz si myslím, že by som sa mal začať snažiť, aby som vás spoznal. A priateľstvo je to jediné, čo práve teraz zvládnem."

Snape nič nepovedal, z čoho sa chcelo Harrymu zaťať päste. "Čo máte za problém? Je to viac, než ste mali včera, nie?"

"Áno." To slovo pripomínalo pilník. "Áno, to je."

"Takže?"

"Nepriatelím sa s mnohými tínedžermi." Snapov hlas nebol úplne pohŕdavý, ale ani veľmi povzbudivý.

"Ja áno," odvetil Harry, odhodlaný dokončiť to. Trochu ťažko zvládnuteľný Snape bol svojím spôsobom takmer upokojujúci. "Ja vás naučím, ako sa to robí."

To mu, aspoň, získalo slabý úsmev. "Drzáň," zamrmlal Snape.

"Toľko ste o mne museli vedieť, keď ste ma adoptovali..."

Snape zaváhal, ako keby chcel urobiť krok bližšie, ale potom sa ovládol. "Už to teraz pripúšťaš?"

"Viem, že je to pravda." Harry pokrčil plecami. "Ale to už nejakú tú chvíľu viem."

"Ale stále máš pocit, že to s tebou nemá nič spoločné. Asi ako Britské impérium."

"No... " Harry musel zablokovať svoje kolená, pretože jeho nohy mali to najčudesnejšie nutkanie radšej utekať, utekať, utekať než toto priznať. Niežeby jeho nohy mohli niečo priznať... sakra. Možno nakoniec niečo na Dracovej teórii "ty máš strach" bolo. Ale Harry nebol chrabromilčanom len podľa mena. Toto dokázal zvládnuť. Toto dokáže.

"No?"

"Možno to malo niečo spoločné so mnou," dostal Harry zo seba. Dokonca sa zvládol pozrieť Snapovi do očí, čo nebola jednoduchá úloha, keď mal pocit, že tak veľa tají. "Keby sme sa mohli pokúsiť byť priateľmi, možno by som na to mohol prísť."

"Priateľmi." Snape si vzdychol. "Nuž dobre."

Harry nemohol uveriť, že trvalo tak dlho, než sa to vyriešilo. Alebo možno mohol. Severus nerád prejavoval emócie...

Premýšľal, prečo mu musel niečo tak prekliato zrejmé povedať Dumbledore. Tiež premýšľal, prečo na to počas posledných troch týždňov sám zabudol. Snape voči nemu prejavoval všetky druhy emócii. Harry si to všimol - ako by si mohol nevšimnúť? - ale nechápal, čo by to mohlo znamenať.

Niekedy počas minulého roka si Snape privykol byť v Harryho blízkosti väčšmi otvorený.

Ale teraz sa vrátil k tomu, aby bol obozretný. Po všetkom, čo Harry večer predtým vykričal, to jediné dávalo rozum. A znamenalo to, že bolo na Harrym pokúsiť sa všetko napraviť.

"Povedali ste, aby som vám hovoril Severus," znova sa pozrel Snapovi do očí. "Stále je to v poriadku?"

Snape zažmurkal. "To by bolo... prijateľné."

Harry mal pocit, že Snape sa musel zastaviť pred použitím viac prezradzujúceho slova. "Naozaj som sa ospravedlnil a myslel som to vážne," povedal, trochu podráždený. "Môžete sa pozrieť do mysľomisy, ak mi neveríte."

"Vyvodil by som z môjho nedostatku spomienok, že som vypil príliš elixíru triezvosti," pokrútil Snape hlavou. "V tom prípade mi ani mysľomisa nemôže spomienky prinavrátiť."

"Potom je to moja chyba. Povedali ste celý palec, ale ja som nemal poruke odmerku...."

"Predpokladám, že si mal prútik," zatiahol Snape."Medire Britannica, možno? Alebo tiež odhaduješ dĺžku každej eseje?"

Harry sa strhol. "Hm... áno?"

"Tínedžeri," zamrmlal Snape.

Dosť podivne sa Harry tými niekoľkými poslednými slovami, ktoré Snape povedal, cítil povzbudený. Áno, ten muž ho skritizoval, ale vôbec sa to nepodobalo na kritiku, na ktorú si od Snapa pamätal. Ani to neboli žiadne urážky či skutočné opovrhnutie. Namiesto toho... bolo to priateľské. Vážne bolo.

Možno to bolo to, čo podnietilo Harryho, aby navrhol: "Potom by ste sa mohli pozrieť na moju spomienku z minulého večera..."

"Radšej by som v tejto veci veril tvojmu slovu," prerušil ho Snape. Jeho čierne oči sa ligotali, ako keby sa o niečom rozhodoval. Po chvíli dodal: "A čo viac, neprajem si urobiť nič, čo by mohlo ovplyvniť tvoje liečenie. Špeciálne nás varovali, aby sme pri tebe nepoužili mysľomisu, ak si spomínaš."

"To bolo vtedy, keď som sa prvý raz prebral."

"Keby si mohol vidieť, ako si sa zmietal bolesťou, keď sa liečiteľ pokúsil podnietiť tvoju pamäť..." Snapa trochu striaslo. "A to bola len bolesť. Možnosť skutočného poškodenia je nebezpečenstvo, ktoré nemôžem ignorovať. Nedôjde k žiadnym magickým manipuláciám s tvojimi spomienkami, či už nedávnymi alebo inými."

Harry musel priznať, že to znelo rozumne.

"V poriadku. Hm... ach, ešte jednu vec by som mal spomenúť, keďže si nespomínate. Povedal som vám, že pôjdem na Vianoce do Devonu."

Snape sa trochu predklonil, oči ostré. "Povedz to ešte raz."

Vyzeral, ako keby neveril vlastným ušiam. "Pôjdem na Vianoce do Devonu. Ochotne... hoci radšej by som, keby ste sa o tom so mnou porozprávali skôr, než ste napísali Weasleyovcom, ako keby všetko bolo zariadené."

"V tom čase si so mnou odmietal hovoriť."

"Áno, ale vy ste mohli hovoriť so mnou."

"Tá téma by len medzi nami vyvolala ďalší konflikt."

Harry vedel, že je to pravda, ale jednako..."Myslíte si, že by vyvolalo menší konflikt, keby ste ma v poslednej sekunde požiadali, aby som šiel na prázdniny s vami?" Hlas už mal uštipačný. "Alebo ste mali v pláne vrátiť mi nejakú úlohu, ktorá by sa ukázala ako prenášadlo do Devonu?"

"To nie," povedal Snape, stiahol sa do postoja, ktorý kričal dôstojnosťou. "Bol by som požiadal riaditeľa, aby ťa prehovoril. Je v skutočnosti v záujme Rádu, aby sme sa my dvaja naučili spolu vychádzať."

Harry sa zaškeril. Už videl, ako by ho tá debata asi tak presvedčila, aby šiel do Devonu napriek svojim námietkam. "Fajn, teraz to už nie je sporná otázka," pokrčil plecami. "Som ochotný stráviť s vami Vianoce. Takže... Uvidíme sa o pár dní. Na Etike."

Znova sa tie čierne oči zaligotali, ako keby Snape v duchu viedol spor o prednostiach dvoch rôznych postupov. Tentoraz sa evidentne rozhodol zadržať svoj jazyk za zubami. "Tak sa uvidíme v utorok," povedal, slabo prikývol. Potom sa náhle stočil preč, habit sa mu dramaticky rozovrel a trepotal sa, keď kráčal po chodbe.

Keď si uvedomil, že zíza, Harry pokrútil hlavou, aby si ju vyčistil a potom sa vrátil do Veľkej siene, aby dojedol svoju večeru.

---------------------------------------------------

"Je tu Draco," povedal Neville, keď strčil hlavu do izby, o ktorú sa delil s Harrym a ostatnými siedmakmi.

Harry by to dokázal uhádnuť sám, pretože následne začul, ako Draco zosilneným hlasom vraví: "A 'nie' neberiem ako odpoveď!"

Zatvoril učebnicu Kúziel a zamieril dole do spoločenskej miestnosti.

"Nikto ti nehovorí 'nie', ty blbec," pohŕdavo hovoril Ron. "Prestaň tu rečniť, ako keby si to tu vlastnil. Toto nie je tvoje vzácne panstvo a my nie sme tvoji škriatkovia. A keď o tom hovoríme, prestaň  opaľovať Hermionu pri každej príležitosti, ktorá sa ti dostane. Ona nie je tvoje dievča; ona je moja."

"Ja teda určite tvoja nie som," vyprskla Hermiona. Keď Harry vkročil do miestnosti, už skákala  na nohy. "Ja nie som niečo, čo sa dá vlastniť. A oficiálne prehlasujem, že Draco ma 'neopaľoval'..."

 

"Radšej by ťa nemal obchytkávať," zamrmlal Ron, ale nie dostatočne potichu.

"Ronald!"

"A čo si mám myslieť? Minimálne päťkrát denne spomenieš Draca a sexuálne fantázie v jednej vete!"

"Nespomeniem!"

"Prestaňte s tým, vy dvaja," ozval sa Harry. "Draco sem prišiel za mnou, nie za Hermionou."

"Celkom správne," prehovoril Draco, ruky zastrčené hlboko do vreciek, brada zdvihnutá vysoko. "Poď so mnou. Musím s tebou niečo prediskutovať a pochybujem, že toto je najlepšie miesto."

Jeho panovačnosť by ho obvykle štvala, ale tentoraz to Harry úplne chápal. Okrem toho aj on mal čo prebrať s Dracom. "Iste," pokojne povedal. "Ale ak je to o Snapovi, mal by som ti povedať, že sme sa už udobrili."  

Dracovi poklesla sánka. "Vy ste sa... čo?"

"Udobrili. Chápeš, zmierili?"

"Ale povedal si... povedal si... bol si k nemu hrozný."

"Áno," priznal Harry. "Ale potom som si to zvážil a ospravedlnil sa a rozhodol sa zistiť, či spolu dokážeme vychádzať. Spýtaj sa tu kohokoľvek. Hovorí o tom celá veža."

Draco sa rozhliadol. Na jeho spýtavý pohľad prikývla viac než jedna hlava. Hoci keď sa Harry rozhliadol, zistil, že sa Ron s Hermionou vyparili. Vďakabohu. Nebol si istý, koľko žiarlivosti a hádok by ešte dokázal zniesť.

"Mohol si mi to povedať," mrmlal Draco.

"Asi som mohol, ale dnes som ťa nevidel." Harry nadvihol obočie.

"Slizolinské metlobalové sústredenie."

"Celý deň?"

"Hneď po prázdninách hráme s Bystrohlavom a samozrejme, počas nich nemôžeme trénovať, takže..."

"Musíš byť vyhladovaný. Poďme do kuchýň."

Draco vytiahol ruky z vreciek a použil ich, aby nimi urobil neurčité gesto. "Občas zabúdam, že si nespomínaš. Ale keď mávame predĺžené tréningy, Severus so škriatkami zariadi, aby nám doniesli jedlo na ihrisko."

"To je nehanebné!" vykríkol Seamus. "To je... je donebavolajúce zvýhodňovanie!"

"Je vedúcim slizolinskej fakulty," zatiahol Draco. "Dá rozum, že nás bude zvýhodňovať, Fredrickson."

"Finnegan," opravil Harry, práve keď mu akási spomienka vplávala na myseľ. Vyrůstal jsi s tím, že jméno je mocná zbraň... Snape to povedal, ale hovoril to Dracovi... Harry odtlačil tú spomienku nabok. Práve teraz na nej nezáležalo.

"Nuž, ja som hladný..." povedal, hoci nebol. Ale potreboval mať Draca na tento ďalší kúsok osamote. V žiadnom prípade sa o tom nebude baviť pred ostatnými chrabromilčanmi. Také bolenie hlavy nepotreboval. "Poď so mnou do kuchyne."
Draco ho chvíľu študoval, zjavne počul žiadosť za tou žiadosťou, potom pokrčil plecami a nasledoval ho dierou v portréte.

 --------------------------------------------------

"Takže som súhlasil, že mu budem hovoriť Severus a on súhlasil, že sa bude priateliť s jedným tínedžerom," dokončil Harry olizujúc si pri tom z prstov sirup. Keď sa dostali do kuchyne, zásobili ho takou obrovskou porciou sladkostí, že nedokázal odolať strúhaným jablkám s karamelom.

Draco sa zamračil. "Stále nechápem, čo zmenilo tvoj názor. Taký si bol neoblomný, že opustíš Rokfort, ak sa na teba Severus čo i len škaredo pozrie.

Harry sa zaksichtil. Niežeby mal nejakú zvláštnu radosť, že vie o Snapovi niečo, čo Draco jasne nevedel, ale nemohol celkom dobre vytárať to, že sa ten muž opil, nie? Snape to Dracovi mohol povedať, ak by chcel. "Len som si zrazu uvedomil, že sa počas toho roka, čo si nepamätám, zmenil. Zmenil smerom ku mne, minimálne, alebo... no, zmenil sa trochu všeobecne, myslím," dodal Harry, keď si spomenul na svoju bodovaciu tabuľku. Svedomito ju dopĺňal na každej hodine Etiky, ktorej sa zúčastnil, hoci to začínalo by zjavne viac a viac zbytočnejšie. Áno, Snape stále uprednostňoval Slizolin. Ale nebolo to také okaté ako predtým a ani zďaleka nebol taký zlý k Chrabromilu ako kedysi.

Minimálne nie pred Harrym.

"Ach," zrazu povedal Harry. "To mi pripomína. Strávim s tebou Vianoce. Čo chceš okrem závodných metiel a drahokamov?"

Draco sa krivo usmial. "Tak na toto si si spomenul sám. Ja by som si to netrúfol zopakovať. Teraz by si to možno zle pochopil."

"Možno nie. Myslím, že ťa poznávam už o trochu lepšie."

"Pri Merlinovi, dúfam, že áno."

"Takže čo chceš?"

"Pre teba, aby si jednal so Severusom aspoň so štipkou rešpektu," okamžite zareagoval Draco. "Čo zisťujem, že nie je tak veľa podľa toho, čo si povedal, kým si si lial čistý cukor dolu hrdlom."

"Ako to mám zabaliť?"

"Myslím to vážne."

"Áno, viem, že myslíš." Harry si žul peru. "Nemôžem nič zaručiť, ale pokúsim sa. Chcem povedať, že už sa snažím. Ale si si istý, že to je všetko, čo chceš?"

"Nie, chcem viac," potichu povedal Draco. "Chcem, aby sme my traja boli znova rodina."

"Ale uspokojíš sa s tým, že my traja budeme priateľmi."

"Nateraz." Draco vzhliadol od svojho pudingu, ktorého sa nedotkol. "Ten nápad s 'priateľstvom' má zaujímavé dôsledky. Napríklad  vrcholom zlého správania by bolo, keby si strávil Vianoce s priateľom a nedal mu aspoň symbolický darček. Premýšľal si, čo dáš Severusovi?"

Samozrejme, že Harry nepremýšľal. "Hmm... no, znova mu svoj kľúč od trezoru nedám."

"Už ho máš nazad?"

"Prinútil ma prečítať sprievodný list, ktorý som napísal," povedal Harry, zrazu znel nešťastne. "Znel tak... neviem. Hlúpo a biedne, myslím."

"Prechádzal si mnohým." Draco sa načiahol ponad stôl, zovrel Harryho predlaktie a stisol skôr, než ho pustil. "Tiež si mu dal sladké drievko (cz: lékořici), ak to pomôže. A má veľmi rád Galiano."

"Galiano?"

"Likér s príchuťou anízu."

Ach, likér. Nie, Harry si nemyslel, že to znelo ako dobrý nápad. Skutočne si nemyslel, že sa Snape spíjal do nemoty veľmi často, ale len pre istotu... Harry to nechcel podporovať.

No, minimálne rozhovor o darčekoch mu poskytol nápad, ako sa ľahšie presunúť k časti rozhovoru, ktorého sa obával.

"Takže... keď hovoríme o Vianociach, Hermiona spomenula, že chceš dať Ronovi darček."

Draco len o minimálny kúsoček naklonil hlavu. "Áno. Jeho matka bola jediná v Ráde okrem teba a Severusa, kto bol... ku mne láskavý."

Harry o tom pochyboval, ale predpokladal, že tým Draco myslel, že Molly urobila niečo, čo si zvlášť cenil. Pátral v pavučinách svojej mysle, snažil sa zistiť, čo to mohlo byť, ale musel to vzdať. Po príliš veľkom sústredení sa na spomienky, ktoré neexistovali, mal pocit, že pláva vo vode, ktorá mu chcela zaplaviť hlavu.

"Mám dobrú predstavu, čo by Ron naozaj chcel..."

"Zabudni na to. Tebe som dal kúzla, aby si vylepšil svoju metlu až na XL úroveň, ale ty si môj brat. V žiadnom prípade neposkytnem takú výhodu ďalšiemu chrabromilčanovi."

"Ježiši," povedal Harry. "Ty máš vážne občas plnú hlavu metlobalu."

"To je pre mnoho nemagických ľudí v skutočnosti urážlivé slovo. Profesorka Burbageová nám povedala..."

Harryho si uvedomil, že sa odchyľujú od miesta, kam sa chcel dostať. "Prestaň flirtovať s Hermionou," prerušil ho. "Taký darček od teba na Vianoce by si Ron najviac cenil."

Draco sa na stoličke zaklonil tak dozadu, že ju naklonil len na dve nohy. "Ja s Hermionou neflirtujem."

"Samozrejme, že nie," pohŕdavo odvetil Harry. "Ty ju len presvedčíš, aby sa s tebou bavila o sexuálnych fantáziách."

"Neboli to jej sexuálne fantázie! Teda minimálne dúfam, že neboli." Draco sa striasol. "A bolo to kvôli predmetu, ako veľmi dobre vieš."

"Viem jedine, že stále podpichuješ Rona tým, koľko veľa času trávi s tebou," vyprskol Harry.

Za to vím, zavrčal Snape v jeho hlave, že máš ty rukávy pořádně roztrhané. Škoda, že jsi neměl čas pořádně se obléct. Nechceš si před soubojem sundat tu trosku svého hábitu?

V poriadku... Harry nemal potuchy, čo s tou spomienkou robiť. Totálne ho sralo, keď si spomenul na niečo úplne mimo súvislosti. Prečo prepánakráľa šiel niekam s roztrhanými rukávmi?

"Možno sa snažím ukázať Weasleymu, že s ňou rád trávim čas!"

"Aha!"

"Pretože je muklorodená. Odpusť mi, ak rád dennodenne pripomínam Weasleymu, že už viacej nie som taký debil s predsudkami! Viem, koľko vplyvu majú na teba tvoji priatelia!"

"Dal som Snapovi prednosť pred nimi oboma, keď boli takí debili s predsudkami, a ty to vieš!"

Dracova stolička poriadne buchla, keď sa predklonil dopredu a tým vrátil predné nohy stoličky zase na kamennú podlahu. "Ale neuvedomil som si, že to vieš ty."

Harry si pošúchal bok hlavy, kde mu začínala prepukať bolesť hlavy. "Ja... Ja neviem, skade to prišlo. Myslíš, že je to pravda? Dal som prednosť Snapovi pred Ronom a Hermionou?"

"Áno. Boli kvôli tej adopcii hrozní blbci, obaja. Ale ty... od začiatku si bol dobrým synom." Draco trochu potiahol nosom.

Ron a Hermiona boli kvôli tej adopcii hroznými blbcami? Harry tomu takmer nemohol uveriť. Jediné, čo za posledných pár týždňov počúval, boli chvály na Snapa!

A predsa si nemyslel, že Draco klame.

"Nuž... buď na Rona trochu ohľaduplnejší, dobre?"

"Nie je to moja chyba, že trpí takým obrovským komplexom nízkej sebadôvery..."

"Nie, ale je tvoja chyba, že sa mu kvôli tomu pokúšaš dostať pod kožu."

"Pod Weasleyho kožu." Draco sa zaksichtil. "Aká nechutná predstava."

"Pozri," povedal Harry, sekajúc slová. "Už som ti povedal, aby si prestal stále očierňovať Chrabromil.  A toto je oveľa dôležitejšie."

"Nesnažím sa mu ukradnúť Hermionu," zazeral Draco. "To vôbec neprichádza do úvahy. Ty vieš prečo."

"Si stále..."

"Tu nie sme plne chránení," prerušil ho Draco. "Ale áno, samozrejme, že stále som."

"No, ja len, že som ťa nepočul spomenúť... ehm, vieš, v poslednej dobe, dokonca ani keď sme boli úplne chránení."

"Nespomínanie je jediná možnosť, ako sa prinútiť zostať tu na Rokforte, kde je bezpečne, kde nakoniec neohrozím... iných ľudí svojou prítomnosťou." Draco sa odvrátil, ale nie skôr než Harry zazrel prúžok vlhkosti prebojovať si cestu po jeho líci. "Použi svoj mozog, Harry. Prežívam deň za dňom vďaka tomu, že o tom nepremýšľam a to, že si to vytiahol, nie je vôbec nápomocné."

"Dobre, dobre," odvetil Harry s hrozným pocitom. "Len som myslel, vieš, no... tráviš celý ten čas s Hermionou, tak ma napadlo, že možno..."

"Ako mám do pekla dobehnúť roky Štúdii muklov, keď nebudem mať muklorodenú ako poradcu? Knihy na túto tému nemajú ďaleko k braku a niežeby som mal veľa životných skúsenosti, na ktoré by som sa mohol spoľahnúť. Deväťdesiat percent času, ktorý trávim s Hermionou, študujeme! Aj Aritmanciu!"

"A čo tých ďalších desať percent?"

"Pre lásku božiu," Draco si prehrabol rukou vlasy, potom si ich okamžite uhladil nazad. "Sme priatelia, a to je všetko. Priatelia. To je vážne pre teba príliš, aby si to pochopil? Aj ty sám si jej priateľ!"

"Len sa ti snažím ukázať, ako to musí vyzerať pre Rona."

"Ach, a my si netrúfame Rona rozrušiť. Samozrejme, že nie," odvetil Draco s úškrnom. "Potom fajn, ak to pre teba tak veľa znamená. Nič sa medzi mnou a Hermionou nedeje, ale pretože má s tým Ron taký skurvený problém, spýtam sa Hermiony, či sa nepripojí k našim vlastným študijným stretnutiam. Budeme musieť zmeniť termíny len večer. Vážne dúfam, že to nezničí chrabromilský rozvrh tréningov."

"Kým neskončia prázdniny, tréningy nemáme," zľahka povedal Harry. "Náš ďalší zápas je až vo februári."

"Aké veľmi príhodné!"

"Nebuď taký."

"Fajn," znova vyprskol Draco. "Aký mám byť?"

"Len buď mojím priateľom. Odkedy som sa zobudil v nemocničnom krídle, bol si v tom skvelý."

"Do pekla, bol som v tom skvelý podstatne dlhšiu dobu než len mesiac!"

"Draco," povedal Harry a počkal, až sa ten druhý chlapec na neho pozrel. "Zmeň dobu vášho štúdia kvôli mne."

"Nepovedal som už, že to urobím?" vzdychol si Draco. "Úprimne, jediné, o čo som sa snažil, bolo viac sa spriateliť s Hermionou, a súčasne aj zlepšiť svoju reputáciu a šance, že ma ministerstvo bude brať vážne. A MLOKy zo Štúdii muklov majú svoju cenu v galeónoch. Minimálne pre mňa."

"No, Hermiona vážne vie ako byť dobrým priateľom..."

"Vravíš, že ja nie?"

"Nie, práve som povedal, že ním si. Si si istý, že je Ron jediný s nejakým komplexom? Aj tak, chcel som povedať, že Hermiona vie ako, hoci je trochu..." Harrymu sa zasekol dych. Chcel povedať, že  Hermiona je horlivá, ale ako sa na to mohol sťažovať, keď keby bol dosť inteligentný, aby počúval jej horlivosť, Sirius by bol nažive?

"Čo?"

Harry slabo potriasol hlavou. "Nič. Ja len... prajem si, aby som si mohol na všetko spomenúť."

"Aj ja si prajem, aby si mohol," odvetil Draco.

Harry zízal na porciu strúhaných jabĺk, ktoré škriatkovia naservírovali pred Draca. Asi ho to nerozptýli od myšlienok na Siriusa, od premýšľania, čo bude treba skôr než si dostatočne spomenie, aby Zrkadlo všetkých duší pracovalo, ale aspoň mu to poskytne niečo, čím mohol zamestnať svoje ruky. Za súčasnej situácie mal pocit, že by si z viny mohol vytrhať vlasy. "Nebudeš to jesť? Podaj mi to."

"Len sa uisti, že si poriadne umyješ zuby a použi kúzlo zubnej nite."

Harry sa rozhodol nepovedať mu, že znel trochu ako Hermiona.

---------------------------------------------------

"Pätnásť palcov o dôsledkoch teórie Prirodzeného práva v čase vojny," oznámil ďalší štvrtok Snape na konci hodiny Etiky. A určite použite meracie kúzlo."

Harry si pomyslel, že posledná veta bola určená jemu, ale nevadilo mu to. Etika bola v skutočnosti dosť zaujímavá a jeho priatelia mali po celý čas pravdu, keď mu vraveli, že Snape nevyučuje tak, ako učieval Elixíry.

Pretože Harry sa už viacej nenáhlil, aby zdrhol v okamihu, keď hodina skončí, ešte stále tam bol a uvidel Nevilla pristúpiť k profesorovi, aby mu položil nejaké otázky. Ale nie o Etike. Boli o Elixíroch, čo dokazovalo, že to doučovanie, ktoré spomenul Ron skutočne poskytlo Nevillovi ohromné množstvo sebadôvery. V minulých rokoch by dal radšej prednosť vybuchnutiu svojho kotlíka než, aby sa Snapa niečo spýtal.

Harry si stále balil brká a pergamen, keď sa k nim dvom priblížil Snape.

"Ahoj, tati." Draco vrhol na Harryho úsmev tak žiarivý, že Harry mal skoro pocit, že do neho strčil lakťom.

"Severus," povedal Harry. Draco chcel, aby použil to druhé slovo, to si bol istý, ale nedokázal to.

Snape nevyzeral, ako keby ho dva rôzne spôsoby oslovenia trápili. "Je ti to, čo sme brali, jasné? Ak máš pocit akejkoľvek nevýhody...."

"Dám ti vedieť," povedal Harry. "Vďaka."

Snape na chvíľu zaváhal, a potom navrhol hlasom, ktorý úmyselne znel, ako keby ho to práve napadlo. "Možno by ste vy dvaja radi prišli dnes večer na večeru do môjho bytu. Čarodejnícke Scrabble?"

"Ach?" Harry si odkašľal. "Hm, obávam sa, že nemôžeme. Nie dnes večer..."

"Máme už skôr dohodnutú povinnosť," dodal pokojne Draco. "Hermiona mi pomáha so Štúdiami muklov. Myslím, že som to zmienil?"

Snape sa netváril, že si myslí, že je to veľmi dobrá výhovorka, aby Harry odmietol jeho olivovú ratolesť. Ale na druhej strane to ešte úplne nepochopil. Niežeby sa Harry chystal  vytiahnuť problém s Ronovou žiarlivosťou. "Dnes večer s Hermionou chceme pomôcť Dracovi s esejou. A odložili by sme to kvôli Scrabble, vážne áno, ale Draco už zmeškal posledný termín..."

"Harry!" zasyčal Draco.

Snape sa otočil k Dracovi, jedno obočie nadvihnuté. "Päť bodov zo Slizolinu za to, že si neodovzdal esej načas."

"Ale... ale... to nebolo ani na tvoju hodinu!"

"To nevadí." Snape sa tváril neúprosne, ale po chvíli povolil dosť na to, aby to vysvetlil. "Od svojich siedmackých prefektov očakávam vysoký štandard akademického správania, a to nespomínam svojich synov."

Harryho napadlo, že by bolo smiešne namietať voči množnému číslu. Hoci možno by mal vyjasniť ten nezmysel o ňom ako slizolinskom prefektovi. No, keď dostane príležitosť. V tejto chvíli bude lepšie Snapa a Draca neprerušovať.

"Ale profesorka  Burbageová mi bez najmenších problémov poskytla viacej času, keď som jej vysvetlil..."

"A vysvetlil si jej, že si pravdepodobne mohol v nedeľu pracovať so svojím bratom a slečnou Grangerovou, keby si nepridelil metlobalu vyššiu prioritu než práci na jej hodinu?"

"Ale nemohol som. Až v pondelok popoludní som zistil, že jedenásť palcov o muklovskom oblečení bude takých náročných alebo že rokfortská knižnica bude takmer zbytočná..."

Harry si zahryzol do pery. Nebol si istý, či niekedy predtým počul Draca takto skuhrať. No, možno keď predstieral, že ho smrteľne zranil Hrdozobec (cz: Klofan)...

"Kedy bola tá esej zadaná?"

Draco prehltol a sklopil zrak. "Pred dvoma týždňami. Ale robil som si starosti o Harryho. A o teba a Harryho. Nespomínajúc... tamto, občas dokážem premýšľať len o... všetkom, čo som stratil."

Harrymu bolo jasné, že myslel Rhiannon. Tou dobou už bola miestnosť prázdna, ale Draco len pre istotu použil slová, ktoré ju chránili. Keby ho niekto začul, bol by si pravdepodobne pomyslel, že hovorí o svojom otcovi. Alebo možno o svojej matke. Draco o nej nepočul, odkedy opustila svojho "manžela" a odcestovala do cudziny. Nerozprával o nej veľa, ale Harry toľko vedel.

Pokiaľ šlo o Harryho, bolo dobré, že sa jej zbavili. Samozrejme, Draca ľutoval, ale bolo mu asi lepšie bez nej. Čo za ženu by takto opustila svoje dieťa, bez akéhokoľvek slova? Ani slovíčko zbohom, tobôž jediné vysvetlenie!

Vyzeralo to dokonca ešte horšie, keď sa na to Harry pokúsil pozrieť z Narcissinho hľadiska. Vedela, že jej manžel nielenže vydedil ich jediného syna, ale on na neho uvalil rozsudok smrti! Vedela, že je Lucius nebezpečný a má v úmysle Dracovi ublížiť. Každá normálna žena by bránila svoje dieťa, neopustila by krajinu a nezostala mesiace uzavretá pred svetom!

Ale na druhej strane, Narcissa Malfoyová nebola normálna žena. Bola to mrcha, skrz naskrz - ten druh ženy, ktorý si nezaslúži mať dieťa.

Matky majú ochraňovať svoje deti dokonca za cenu vlastného života - hoci, Boh mu bol svedkom, že si Harry prial, aby jeho matka nečelila takémuto rozhodnutiu.

"Draco," hlbokým hlasom riekol Snape. "Súčasťou dospievania je naučiť sa sústrediť na prácu či školu, dokonca i keď naše osobné životy sú... neuspokojivé."

Harry premýšľal o tom, na čo myslel, keď to povedal. Bol niekedy Snape zamilovaný?

"Áno, pane."

"Dobre teda," Snapov pohľad zahrnul nich oboch. "Buďte dobrí."

"Priateľ by asi povedal len: 'Neskôr sa uvidíme,'" ozval sa Harry.

"To by bolo zbytočné, pretože vás samozrejme neskôr uvidím." S týmito slovami Snape odkráčal preč.

Harry počkal, až kým neopustil zadnými dverami učebňu a zapískal, silno a dlho.

"Čo je?" podráždene sa dožadoval Draco.

"To ako sa s tebou rozprával, ako ťa poučoval, bez jedovatosti, ktorá trhá ľudí na franforce. Je to len ... je to, ako keby bol vážne tvojím otcom."

"On vážne je."

Harry čakal na zvyšok, na to nevyhnuteľné, A je aj tvojím otcom, ale Draco sa musel rozhodnúť, že na neho nebude tlačiť. Možno mu zatiaľ stačilo vidieť, že je Harry k Snapovi priateľský.

A pre Harryho to bolo viac než dosť.

---------------------------------------------------

 

Poslední komentáře
11.07.2012 16:35:57: Trendy pro plavky tohoto léta Skutečným hitem budou tentokrát námořnický styl a puntíky. Barvy přev...
02.06.2012 13:41:38: "Potom je to moja chyba. Povedali ste celý palec, ale ja som nemal poruke odmerku...." "Predpokladá...
08.12.2011 21:26:12: díky za super překlad smiley${1}
07.12.2011 23:58:34: Ďakujem za pochvalu prekladu, pretože zelaa001 mi helfne aj s ďalšími kapitolami. smiley${1}
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.