Vítejte v magickém světě Harryho Pottera

Trilógia od Aspen: I. Rok jako žádný jiný (A Year Like None Other); II. Léto jako žádné jiné (A Summer Like None Other); III. Rodina jako žádná jiná (A Family Like None Other)



Tieto stránky sú pokračovaním pôvodných stránok Roku, ktoré sú venované prekladom skvelej fanfiction od Aspen in Sunlight (trilógia AYLNO, ASLNO a AFLNO). Je alebo bude na nich zverejňovaný česko-slovenský preklad Roku, preklad Leta a Rodiny.

Rodina jako žádná jiná

31. Jediné, čo si prajem na Vianoce 2/2

Preklad: zelaa001 (Miška)
Beta-read: Jimmi

 

---------------------------------------------------

 Kapitola tridsiata prvá

Jediné, čo si prajem na Vianoce

2. časť

 ---------------------------------------------------

 

Sedel na pohovke v obývačke, keď Snape vstúpil z druhej izby, pravdepodobne z jeho vlastnej spálne, pretože bol prezlečený do nových šiat.

„Áh,“ riekol Snape. „Odpusť mi Harry. Zabudol som na Salsu.“

Harry zažmurkal a potom sa pozrel na svoje ľavé zápästie. Salsa bola okolo neho ovinutá, ale v kovovej forme. Snape na tom trval s odôvodnením, že by nereagovala dobre na cestovanie letaxom.

Harry tiež zabudol. Držal svoje zápästie natiahnuté dokým Snape zo Salsy nesňal kúzlo a zachytil malého hada, keď sa odvinul a začal padať.

Snape si sadol do kresla a venoval zatvoreným dverám hodnotiaci pohľad. „Draco spí?“

„Nie. Je... nuž, povedal som niečo, čo mu pripomenulo Rhiannon.“

Snape sa na to zamračil, ale nekomentoval to.

Harry tiež nevedel prísť na to, čo ešte povedať. Zabával sa hraním so Salsou, nechával si ju plaziť striedavo pomedzi prsty. Trochu to šteklilo. Po chvíli mu Salsa vyliezla na rameno a potom na vrch pohovky.

Unavil som ťa?“ spýtal sa Harry hadím jazykom.

Páči sssa mi teplo ssskál...“ stočila sa do klbka v krbe a zadriemala.

Tak toľko k tomu, ako ho Salsa počas jeho pobytu tu zabaví.

„Možno by sa ti páčila prehliadka,“ povedal napokon Snape.

To povedalo Harrymu veľa. Nielen, že Snape chcel, aby sa tu cítil vítaný, ale aj to, že je Snape nervózny. Prečo inak by mu dával takú prihlúpu otázku?

„Iste,“ povedal Harry, pretože by bolo tento ústretový krok drzé odmietnuť.

Ako si Harry myslel, nebolo toho veľa na obzeranie. Z miesta, kde sedel na pohovke mohol vidieť malú jedálenskú časť a vpravo od nej čarodejnícku kuchyňu. Dres, ale žiadny kohútik. Načo by bol potrebný, keď je tak jednoduché vyčarovať Aguamenti? Rovnako žiadna chladnička, ale niekoľko skriniek, ktoré boli očarované, aby držali chlad.

Uvidel Snapeovu izbu a malú kúpeľňu, na ktorú sa Draco sťažoval. Harrymu sa zdala v pohode. Ani necítil žiaden zápach, aspoň nie v tejto chvíli.

„Takže... čo teraz?“ Spýtal sa Harry, keď boli opäť v spoločnej miestnosti a sedeli na pohovke.

„Čo by si si prial?“

Vianoce v Brlohu, pomyslel si Harry. Vianoce so Siriusom. Hoci to boli nedosiahnuteľné veci. Hlavne to posledné a ak by sa dožadoval toho prvého, nič dobré by z toho nevzišlo. Aj tak už bol z hádok unavený.

„Neviem.“

„Trebárs partičku čarodejníckeho šachu?“

„Nie...“

„Keď bude Dracovi lepšie, možno by ste si vy dvaja mohli ísť zalietať.“

„Robili sme to počas leta často?“

Snapovi sa podarilo usmiať sa naňho úplne bez veselosti. „Bolo by najlepšie, keby si sa zo mňa nepokúšal mámiť spomienky, na ktoré si máš spomenúť sám.“

Harry frustrovane vydýchol. „Ale povedal si mi o dobe, keď si bol dostatočne hlúpy na to, aby si si myslel, že sa mi nepáčia dievčatá a tiež sa svet nezrútil... Severus.“

„Ako si spomínam, tento ústupok bol súčasťou dohody.“

Ups. Harry na túto časť celkom zabudol. „Hmm...“

„Takže, kedy ti mám naplánovať schôdzku s doktorkou Milou?“

Harry skoro povedal Snapovi, aby si to niekam strčil. Nepotreboval aby Snape, práve on zo všetkých ľudí, rozhodoval, čo má robiť. Ale potom si spomenul na to, čo mu povedal Draco „Možno by som si s ňou mal pohovoriť. Predtým mi niektoré drobnosti boli nápadne povedomé alebo predmety dokázali vyvolať spomienku, ale teraz cítim, akoby v mojej hlave bol múr, ktorý všetko zablokuje.“

Snape si spojil prsty. „Múr? Čo ťa priviedlo k tomu charakterizovať to takto?“

Harry sa snažil premýšľať. „Možno sú to skôr dvere. Tak som moje pocity opísal Dracovi. Dvere, ktoré sa zavreli príliš rýchlo. Ako... ako by sa náhle zatreskli, nie je to ako múr, ktorý by sa postupne staval od základov.

„Dvere...“ Snape sa zamračil. „Fyzické analógie nie sú vždy najvhodnejším vyjadrením pochodov v mysli jednotlivca, aj keď môžu byť užitočné, najmä pokiaľ ide o vizualizáciu internalizácie ...“

„Nie je tu šanca, že by si to mohol zopakovať po anglicky?“

Tentokrát Snapeovmu úsmevu nechýbal náznak humoru. „Myseľ je oveľa komplexnejšia ako ktorýkoľvek objekt v reálnom svete.“

„To verím, pretože teraz si uzatváram myseľ bez toho, aby som vedel, že to robím.“ Povedal Harry. „Myslíš, že to môže byť tým? Uzatváram si myseľ tak veľmi, že sa to stavia do cesty tomu, aby som sa rozpamätal na veci?“

„To nie je ten problém.“

„Ako to môžeš vedieť?“

„Viem.“

„Ako?“

„Pretože poznám tvoju myseľ,“ odsekol Snape. „A nech už sa ti tá predstava akokoľvek prieči, poznám tvoju myseľ dôkladne. Neblokuješ svoje vlastné spomienky. Nie v zmysle oklumencie, to v žiadnom prípade.“

„Možno to robím,“ naliehal Harry. „A ak to je tým problémom, mohol by som o trochu znížiť moju oklumenciu. Mohol by som byť schopný sústrediť sa a...“

„Nie.“

„Čo, nemôžem sa sústrediť? Ale veď si mi povedal, že som sa predtým naučil oklumenciu tak dobre, že som ju vtedy ovládal i počas spánku. To by mohlo znamenať, že som schopný...“

Snape si stlačil koreň nosa. „Prestaň s tým, Harry. Prestaň s tým raz a navždy.“

Vtedy Harry cítil, že by to mal urobiť. Kto bol Snape, že mu hovoril, čo má robiť? „Prestať s čím? Vieš, že je to moja myseľ! Nie tvoja!“

„Nie,“ povedal Snape pomaly, potriasajúc hlavou a jeho ruky zvierali operadlá pohovky. „To nie je.“

„Moja myseľ nie je moja vlastná?“ spýtal sa neveriacky Harry. „O čom to hovoríš?“

Snape si vzdychol, prestal tak úporne zvierať kreslo, hoci stále vyzeral napätý. „O oklumencii.“

„Jasné, chápem, že hovoríme o oklumencii! Ale čo to, že moja myseľ nie je moja vlastná? Čo ste mi to kurva urobili?

Niekoľko krokov od nich zaškrípali otvárajúce sa dvere a Draco vstúpil a vyzeral, že napokon si predsa len na chvíľu zdriemol. „Čo sa to tu deje? Harry? Severus?“

„Harry práve zistil, že za neho uzatváram myseľ,“ riekol Snape.

„Jasné,“ povedal Harry rozhorčene. „On za mňa...“ Ó, počkať. Bolo to to, čo zistil? Očakával ešte niečo oveľa horšie, napríklad, že sa Snape ponoril do jeho myšlienok, narušil jeho súkromie... „Vy za mňa uzatvárate myseľ?“

Draco zapískal pomedzi zuby. „Myslel som si, že tieto veci sú skôr teoretické. Netreba na to takú mieru koncentrácie, že... tak potom preto si bol poslednou dobou taký roztržitý. Zvlášť, keď sa ti Harry tak vytrvalo vyhýbal.“

„Óch, Bože.“ Harry vzhliadol a až potom si uvedomil, že sa pozeral do zeme. „To je ten dôvod, prečo si tak tvrdo bojoval o to, aby som pokračoval v elixíroch? Prečo na tom Dumbledore stále trvá? Prečo si mi nedovolil škrtnúť etiku, potom čo si prehral boj o moju účasť na elixíroch? Prečo si... prečo si mi pridelil tie môžeš-odpykať-jedine-so-mnou tresty a prečo si šiel za Dumbledorom, aby ma 'prinútil' stráviť tu Vianoce, ak by som bol tvrdohlavý a...“

„Toto všetko robí z oklumentického prenosu menšiu záťaž,“ povedal Snape jemne a jeho oči boli tak čierne, že sa Harry cítil, že sa v nich môže stratiť. „Samozrejme, mnohé to uľahčuje. Ale bola to iba výhoda na viac. Skutočný dôvod, prečo som chcel s tebou stráviť všetok ten čas bol jednoducho preto, že som mal z toho radosť.“

Harry sa roztrasene zasmial. „Ty... ty si mal z toho radosť. Teba tešilo, keď som na teba kričal a hovoril ti, aby si dal vypchať.“

„Možno by som mal povedať, že som mal radosť z toho, že si opäť súčasťou môjho života. Aj keď musím priznať, že nie každý okamih bol práve príjemný.“

„Prepáč,“ zamrmlal Harry. „Viem, že sa správam ako somár. Nemôžem si pomôcť.“

„Samozrejme, že si nemôžeš pomôcť.“

„Draco,“ povedal Snape. „Buď sa vráť späť do izby, alebo predstieraj, že si tak urobil.“

Draco si sadol s hmph a prekrížil si na hrudi ruky, ale už opäť neprehovoril.

„Harry,“ riekol Snape potichu, keď znovu upriamil celú svoju pozornosť na chlapca sediaceho na pohovke. „Chápem, prečo si cítil potrebu na mňa útočiť. A možno je to dokonca to najlepšie, čo si mohol spraviť.“

Harry prikývol. „Nuž, ale ešte som sa cez to nedostal. Aj teraz som urobil unáhlené závery. Myslel som, že si sa priznal, že mi čítaš myšlienky a preto si vedel, že to nebola oklumencia, ktorá mi bráni v rozpamätaní. Ale keby som bol ja sám v oklumencii tak dobrý, že to zastavilo i Voldemorta, nemohol by si byť schopný hrabať sa mi v hlave.“

„To, že si urobil takéto závery napriek tomu, aké je to nelogické, ukazuje, ako málo mi dôveruješ.“

Harry to chápal. A kto ho mohol viniť? „Povedal si mi, že som odolával Voldemortovi svojou vlastnou silou, však vieš. A teraz som zistil, že to nie je pravda. Klamal si mi, tak ako sa môžeš sťažovať, že ti málo dôverujem?“

Snape zatvoril oči. „Pretože to bola slizolinská lož.“

„Aha, nuž tak potom je to všetko v poriadku...“

„A ty, samozrejme, si sa nikdy neznížil k akejkoľvek forme klamstva,“ pomaly zo seba dostal Snape. „Čestný a úprimný chrabromilčan, to si celý ty. Nikdy by si, napríklad, neskonzumoval takmer-jed v snahe predstierať, že si príliš chorý na to, aby si bol prítomný na hodine.“

„Ó, sklapni,“ povedal Harry podráždene. „Nikdy som netvrdil, že som čestný a úprimný.“

„A ja áno?“

„Prečo jednoducho nevysvetlíš, čo si tým myslel, keď si povedal, že je to slizolinská lož.“ Ak môžeš, doplnil Harry v mysli.

„Lož, pomocou ktorej dosiahneš svoj cieľ oveľa pravdepodobnejšie ako s pravdou. A ak je najistejší prostriedok k dosiahnutiu tohto cieľa lož a je pre teba nevyhnutné ho dosiahnuť, potom iba blázon najhrubšieho zrna by sa držal pravdy.“

Nanešťastie, vážne to dávalo zmysel. Alebo mohlo by, záležalo na... „Takže čo bol tvoj zámer? A čo bol ten 'nevyhnutný cieľ'?“

Snape naprázdno prehltol. „Ochrániť ťa pred Voldemortom. Posledný rok si sa stal celkom schopný robiť to sám, ale tvoje schopnosti oklumencie, ako sa zdá, zmizli spolu s tvojimi spomienkami na to, ako si sa ju učil. Dúfal som, že sa umocní do svojej pôvodnej veľkosti, keď to bude nevyhnutné, ale útok Pána Zla na teba počas hodiny Elixírov ukončil takéto fantázie.“

Harry sa zosunul na pohovku. Bolo mu jedno, ako veľmi s ním bude Snape nesúhlasiť alebo dokonca hádať, ale jednoducho sa mu nepáčilo, čo počul. „Takže Pán Zla? Volaj ho Voldemort. On už viac nie je tvoj pán ani nadriadený.“

„Áno. Voldemort. Samozrejme.“

Harry sa stále snažil urobiť si v tom jasno. „Takže ma mučil počas hodiny Elixírov a ty si si uvedomil, že sa moja schopnosť oklumencie len tak nezjaví, aby zachránila deň. Takže si zakročil, pretože si mohol. A predpokladám, že rovnakým spôsobom si mi v piatom ročníku nemohol pomôcť, pretože si to vtedy nemohol riskovať? Ale tentoraz Voldemort už naisto vie, že nie si na jeho strane, takže nevadí, ak sa predvedieš v pravom svetle.“

„Mohol by som mlčať a súhlasiť,“ zamumrlal Snape. „Ale vzhľadom na kontext nášho rozhovoru bude lepšie, ak opravím tvoje mylné domnienky. Až donedávna by som pre teba nemohol robiť to, čo robím teraz. Vyžaduje to...“

„Vyžaduje?“

Nebolo to Harryho predstavivosťou, Snape sebou trhol. „Určitú dôveru mysle.“

Harry si olízal pery. „Myslíš tým...“

„Áno. Pri výučbe oklumencie... keď som tak robil, a to by si mohol pochopiť, nešlo to inak... musel som vstúpiť do tvojej mysle.“

„Ale to si robil i celý piaty ročník,“ riekol Harry zmätene.

„Ťahal som z teba spomienky, ako s nožom som sa zabáral do tvojho vedomia a tvoja myseľ ma celkom správne začala považovať za nepriateľa.“ Snape pokrčil plecami. „Čo som nepochybne bol. Napokon, moja znalosť výučby oklumencie nezahrňovala nič iné, len reakciu na útočníka. Ale posledný rok?“ Snape sa uvoľnil v svojom kresle. „Spojil som naše mysle dohromady a učil som ťa zvnútra, tak to bolo. Teraz sa naše mysle poznajú tak, aby som mohol pre teba uzatvoriť myseľ.“

V poriadku, toľko Harry dokázal pochopiť. „Nejaký dôvod, prečo si mi jednoducho toto všetko už dávno nemohol vysvetliť? Napríklad keď som sa zobudil v žalároch po tom útoku? Namiesto toho si mi povedal, že si uzatváram myseľ sám!“

„Nepovedal som to tak. Naviedol som ťa na to a nechal ťa tomu uveriť. Prakticky vzaté, neoklamal som ťa.“

„Akoby v tom bol nejaký rozdiel!“

Snape urobil gesto, akoby sa snažil povedať, že Harry ma zrejme pravdu.

„Mohol si mi jednoducho povedať, o čo v skutočnosti šlo.“

„Nie, nemohol,“ povedal Snape potichu. „Harry, Draco má celkom pravdu v tom, že uzatváranie mysle pre inú osobu je vysiľujúca úloha. Len tak tak to zvládam. Jedinou výhodou bol ten fakt, že si nemal žiadny dôvod brániť sa tomu, čo som robil.“

„Aha. Myslíš, že by som ťa mohol vykopnúť von? Aj napriek tomu, že nemôžem to isté urobiť Voldemortovi?“

„Momentálne nevieš uzavierať myseľ, takže nie, nemohol by si ma vyhodiť. Ale ten samotný pokus by narušil blízkosť našich myslí a urobil by tú úlohu ešte viac nemožnou. Zdalo sa to ako nerozumné riziko nechať ťa vedieť čo robím, keď dôsledkom mohlo byť umožniť Voldemortovi, aby ťa posadol.“

„Mohol si mi to vysvetliť, mohol si mi povedať, aké je to dôležité...“

Nenávidel si ma! Nemohol si zniesť pohľad na mňa a potom si sa so mnou prestal rozprávať, úplne! Skutočne nemôžeš očakávať, že uverím, že by si reagoval rozumne na informáciu o tom, že som z núdze prinútený obaliť tvoju myseľ?“

„V tej dobe som s tebou ešte hovoril...“

„Harry,“ riekol Snape a to meno ako britva prerušila jeho výhovorku.

„Jasné, chápem.“ Harry si odkašlal. „Predpokladám, že by som sa nesprával rozumne. Pravdepodobne si urobil dobrú vec, keď si mi to nepovedal. Hoci mi nie je jasné, prečo si sa rozhodol mi to povedať dnes.“

„Naznačoval si, že sa pokúsiš obmedziť svoju predpokladanú Oklumenciu. To je prakticky to isté ako vzdorovať mi v tom, robiť to pre teba, s tými istými následkami.“ Snape pokrčil plecami. „Snažil som sa ťa odradiť bez toho, aby som všetko odhalil.“

„Pretože si si myslel, že by som stále mohol byť nerozumný.“

„Možno viac kvôli tvojej poznámke o tom, že teraz sú pre teba veci 'skutočné'. Do istej miery aj preto, že oklumencia bola medzi nami vždy spornou témou.“

„Pravda,“ pripustil Harry. „A nemôžem povedať, že sa mi páči predstava, ako mi obaľuješ myseľ spôsobom, aký si opísal.“

„Len som ti uzatvoril myseľ,“ povedal Snape naliehavým tónom. „Ak veríš v niečo viac, tak tomu ver. Toho som sa bál už od začiatku, Harry. Že odhalíš pravdu a prekrútiš ju. Nešpehoval som ťa. Nie je to ani možné, z dvoch dôvodov. Prvý, akýkoľvek pokus o vniknutie do tvojej hlavy by s veľkou pravdepodobnosťou mohol znamenať zranenie alebo stálu amnéziu, a druhý, vyžadovalo by to, aby som prestal uzatvárať tvoju myseľ a tým by som ťa vystavil napospas útoku... Voldemorta.“

Harry zažmurkal. „Stála amnézia?“

„Áno,“ povedal Snape netrpezlivo. „Prečo inak by som šiel tak ďaleko, aby som sa uistil, že Voldemort nemá absolútne žiadny prístup k tvojej mysli?“

„Ja... ja myslel som si, že je to preto, že tam niekde je pochované neskutočné množstvo tajomstiev o Ráde...“

„Ty si úplný pitomec!“ zareval Snape. „Až tak Rád nezbožňujem a určite by som kvôli nemu neprebdel celé noci.“

„V skutočnosti si nemyslí, že si pitomec,“ ozval sa Draco zo svojho kresla. Bol ticho tak dlho, že Harry zabudol, že je tu. „Narážal tým na pitomé decko. Je to jeho spôsob prejavu emócií.“

„Draco...“ Snape sa zamračil, zjavne sa rozhodol zmeniť tému, hoci  smerom k strnulému Harrymu radšej dodal, „Nemyslím si, že si pitomec.“

„Myslím, že tentokrát som to v kontexte pochopil,“ zamrmlal Harry, stále vyzeral meravo. Iste, vedel, že ho má Snape rád. Ale nevedel, že city toho muža sú až tak silné. Harry vedel, že to nedáva zmysel. Ale možno aj tak trochu áno.

„Mohol by som teraz dostať elixír na sluch?“ zažartoval, strčil si palec do ucha a trochu ním pokrútil. Nebol si istý, prečo to urobil, až na to, že niečo urobiť musel. Bola to príliš nepohodlná situácia a Harry sotva chcel vrátiť Snapeovi vyznanie, že ho má rád, to určite nie.

„Práve ten jeden nemám po ruke,“ povedal Snape sucho. „Myslíš to vážne?“

„Ani nie.“ Harry vrátil svoju ruku do lona. „Je mi ľúto, že som to nepochopil. Mal by som si prestať navrávať, že viem všetko. Môžem aspoň dúfať, že som sa nesprával až tak iracionálne, ako si sa obával?“

„Súhlasím, že novinky berieš prekvapivo dobre.“ Snape sa odmlčal. „Skutočnou skúškou je samozrejme to, či tvoja myseľ dokáže toto odo mňa prijať. Práve odo mňa zo všetkých čarodejníkov.“

„Nechcem to.“

„A presne toho som sa obával.“

„Nie, myslím tým...“ Harry začal od začiatku. „Nuž, nemyslel som to tak, ako to vyznelo. Nemôžeš odo mňa čakať, že sa mi bude páčiť byť bezmocným. To je to posledné, čím by som chcel byť.“

„A rovnako sa ti nepáči predstava byť závislý na dospelom.“

„Správne, to tiež,“ pripustil Harry. „Ale chcel som povedať, že by som radšej bol schopný si sám uzavrieť myseľ. Ehm... bol by si ochotný ma učiť?“

„Ty pitomé decko.“

„Tentokrát to pravdepodobne myslí doslova,“ Povedal Draco. „Aká hlúpa otázka! Samozrejme, že je ochotný ťa učiť!“

„Áno, som ochotný,“ povedal Snape so zamračeným pohľadom na druhého chlapca.

„Ale nie som si istý, či to bude to isté ako minulý rok. Tvoja mágia je teraz iná.“

„Vtedy som ju vôbec nemal.“

„Naopak, dokonca i vtedy si mal prístup k temným silám. V retrospektíve je to zrejmé.“

„Óh,“ Harry prehltol. „Takže si myslíš, že to nepôjde?“

„Čo si myslím je, že si schopný čarodejník a určite to pôjde, ale nebude to rovnaké ako minulý rok.“

„Nuž... môžeme to zistiť.“  Snape prikývol, jeho tmavé oči žiarili a Harry sa musel zasmiať. „A to som si myslel, že sa tu nebude dať nič robiť.“

„Obával si sa toho?“ Snape zodvihol jedno obočie. „Myslel som, že mládež prahne po možnosti nerobiť vôbec nič.“

„No, prahneme.“ Harry sa opäť zasmial. „Ale myslím, veď vieš...“

Gestom ukázal na celú miestnosť. „Vedel som, že sa pokúsime stať priateľmi, ale nevedel som si v skutočnosti predstaviť, ako by to fungovalo, keby sme boli zavretí v tesnom byte.“

„A teraz už vieš?“

„Nuž, áno. Pomohlo, keď si mi povedal niečo, čo som mal bezpodmienečné právo vedieť. Myslím, že som bol pripravený to počuť.“

„Aha,“ povedal Snape pomaly. „Tak potom v záujme odkrytia tajností... možno by som mal spomenúť ešte jednu vec, ktorú máš...“ odmlčal sa, aby pozorne zvážil svoje slová. Hoci napokon nemohol urobiť nič lepšie iba zopakovať Harryho. „Bezpodmienečné právo vedieť.“

 

 

Poslední komentáře
14.03.2012 21:36:15: Kapitola Hada.
11.03.2012 15:57:56: Díky za info. Nezbývá než být trpělivý smiley${1}.
08.03.2012 09:53:46: Zo slušnosti odpovedám (otázku som zaregistrovala)- fakt netuším.
06.03.2012 20:33:43: Když tady proběhla taková debata o komentářích, tak bych chtlě také jeden přidat. Souhlasím s Katri...
 

Výhradným vlastníkom týchto stránok je Chalibda. Administrátorom je v súčasnej dobe Jimmi. Charakter, význam a dôvod existencie týchto stránok určujete VY.